V dvoch uplynulých prestupových termínoch sa oslabil. Chcel Čakvetadzeho, ale neudržal ho. A teraz ani Čavriča. Nič sa nedeje. Tréner Weiss si v sezóne mohol dovoliť postaviť dva tímy: európsky i ligový. Keď bolo zle, najlepší utiahli oba.
Žilinu domáci debakel nemusí trápiť. Vychovávať a predávať, to je hlavná úloha. A tú poctivo plní. Od nej sa môže učiť aj Slovan, ktorý z početnej základne akadémie nepripraví skoro nikoho pre ligový tím.
Pod Dubňom oželeli v zime piatich hráčov, stratili v každej formácií lídra, ale postupujú v súlade so strategickým plánom ekonomickej udržateľnosti.
Uvoľnili miesta ďalším, ktorí čakajú na šancu. Najlepší z nich pôjdu na skusy do sveta v lete. MŠK nerozhádže nijaké hráčske harakiri. Pred štyrmi rokmi prepustil 18 futbalistov a svet sa nezrútil.
Ešte je tu však aj výkonnostná udržateľnosť. V zime opustili ligu dvaja z troch najlepších strelcov, od jesene z nej odišlo aspoň desať reprezentantov rôznych krajín.
Opory nahradili zväčša neznámi, druho a možno až treťoligoví legionári. Liga vraj neutrpela, je kvalitná, mladá, dravá, atraktívna…
V poslednom minuloročnom zápase národného tímu z nej nenastúpil v základnej zostave nik. Ďuriš, najlepší strelec, ťahúň Žiliny, reprezentant prestúpil do druhej talianskej ligy. A do tímu, ktorý sa zachraňuje.
Aby sa tam lepšie pripravil na Euro a otvoril si dvere do nominácie. Každý uzná, že toto nie je pre ligu lichotivá vizitka.
V Žiline na úspechy nerezignovali. Veria, že vychovávať a predávať ešte automaticky nevylučuje ani – vyhrávať. Na jeseň po dlhšom čase vykresali nádej, že by to azda mohlo fungovať.

Pán ligy ich hneď na štarte schladil. Ani na Tehelnom poli nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Ale o tom, kto v tejto súťaži šéfuje, niet pochýb.