„Mojím snom je mať klub, kde sa tréneri nestriedajú každý rok, ale pracujú dlhé obdobia. Ako v Manchestri United, páči sa mi, keď je tréner pri mužstve aj dvadsať rokov,“ uviedol sa na futbalovej scéne odvážnou predstavou.
Za desať rokov angažoval nedávno už dvanásteho kouča. Siedmi nevydržali na lavičke ani rok, ani jeden dva.
Športový úspech chýba
Világiho zásluhy na revitalizácii futbalu na Žitnom ostrove sú neodškriepiteľné. Postavil opäť klub na pevné nohy, stabilizoval ho ekonomicky, vrátil divákov do hľadiska. Jediné, čo mu chýba, je výraznejší športový úspech.
Do DAC vstúpil na začiatku roka 2014 v hlbokej kríze, keď sa prevalila korupčná aféra, mužstvo sa v lige zachraňovalo a ešte mu odrátali aj šesť bodov. Čoskoro začal s výstavbou moderného štadióna, podporil mládež, vybudoval akadémiu s dôstojným zázemím.

Presnú sumu, za ktorú získal DAC, nikdy nezverejnil.
„Som presvedčený, že som ho kúpil draho. Suma bola vyššia ako reálna hodnota klubu. Málokedy som vyrokoval zlú zmluvu, v tomto prípade sa to stalo. Riadil som sa najmä emóciami, ktoré jednoznačne prevládli. Ale neľutujem to,“ vyjadril sa pred časom v rozhovore pre Pravdu.
Každý rok mužstvo stúpalo v tabuľke. Jeho maximom boli tri druhé miesta. Prvý raz v ročníku 2018/2019, ale vtedy zaostalo za Slovanom o sedemnásť bodov…
V čase, keď kúpil DAC, mužstvo viedol Mikuláš Radványi. Pôsobil v ňom už rok a pol, nový šéf potvrdil, že chce s ním spolupracovať. „Bol na lodi v zlých časoch, čo oceňujem. Nebola nijaká debata, že by nemal pokračovať.“
Neprešiel ani rok a Radványi dostal padáka. Világi roztočil kolotoč, ktorý charakterizuje celú jeho éru. Sľubovaná stabilita kádra a trénerského postu sa nenaplnila. Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo za desať rokov mužstvo nezískalo cennejšiu trofej.
Rozhoduje jeden človek
Karol Pecze zažil obdobie, keď sa na Žitnom ostrove pod trénerom netriasla stolička po každej prehre. V DAC pôsobil na sklonku federálnej éry štyri kompletné ročníky.

Viedol ho v 120 ligových zápasoch, v historickom rebríčku mu patrí bezkonkurenčne prvé miesto. Prečo teraz nemajú tréneri pevnejšiu pozíciu nielen v dunajskostredskom klube?
„Mohol by som odpovedať jednoducho: všetko závisí od ich kvalít, ale to by bolo zjednodušené a zaváňalo by to samochválou, čo by som určite nechcel,“ reaguje Pecze, ktorý má za sebou úspešnú kariéru nielen doma, ale aj v zahraničí.
Pripomína, že dôvodov je viac.
„Spoločenské zmeny priniesli aj zmenu pomerov vo futbale. Kedysi sme mali viac výrazných trénerských osobností, ktoré mali v kluboch silné slovo. Zmluvy sa uzatvárali minimálne na dva roky, potom sa často predlžovali. A o osude trénera nikdy nerozhodoval jeden človek ako teraz. Tým, že majiteľ je ochotný do klubu investovať, osobuje si právo rozhodovať o všetkom, na čo nemá odborné predpoklady.“
Tvrdí, že v kluboch chýbajú ľudia, ktorí by garantovali ich odborné fungovanie.
"Potom sa stane, ako naposledy v DAC, že predajú najlepšieho útočníka, nemajú náhradu a chcú hrať o titul. Dobrého strelca nik nezvesí z klinca. Neustále zmeny v kádroch, ku ktorým núti majiteľov zlá ekonomická situácia, ovplyvňujú negatívne prácu trénerov.

V našom období bola situácia stabilnejšia. Podľa mňa Guľa odviedol v DAC dobrú prácu, jednu z najlepších v posledných rokoch, čo sa týka budovania mužstva, jeho prípravy, systému hry. Ale okrem Krstoviča stratil aj Kalmára, hráčov, ktorí sa nedajú zo dňa na deň nahradiť. Odskákal si to tréner."
Pecze: Viem, že je to zložité
Világi už pustil k vode jedenásť trénerov. Nielen v slovenských pomeroch ide o raritu. Za zmienku stojí nielen vysoká frekvencia zmien, ale aj fakt, že pochádzali až z ôsmich krajín.
Najdlhšie vydržal Nemec Peter Hyballa a potom Adrián Guľa, ktorý bol z tejto zostavy najúspešnejší, na jar siahal s tímom na titul, skončil druhý o dva body za Slovanom.
Po Radványim, ktorého Világi „zdedil“, boli medzi trénermi len dvaja Slováci. Ostatní pochádzali z Portugalska, Nemecka, Chorvátska, Rumunska, Talianska, Maďarska a zo Španielska.
„Toto nie je systematická práca. Je za tým úsilie, čo najrýchlejšie dosiahnuť efekt. Ale to nie je cesta. Prekvapilo ma, ako skončil už prvý tréner Radványi, ktorý poznal dobre situáciu. Viesť tím v Dunajskej Strede nie je jednoduché,“ domnieva sa Pecze.
Na Žitný ostrov prichádzali zahraniční tréneri, ktorí nemali skoro žiadne poznatky o slovenskom futbale.

„Každý vlastne začínal. Všetko potrebuje svoj čas. A ak aj príde rýchly úspech, je to vec náhody. Na tom sa nedá budovať. Sám viem, aké je to náročné. Pracoval som v Turecku, v mužstve bolo veľa cudzincov, vynakladal som veľa energie, aby hráči pochopili, čo od nich chcem.“
Pecze oceňuje Világiho prínos, ale dodáva, že postaviť štadión nie je technicky až taký problém.
„To sa dá naplánovať, nakresliť, pripraviť projekt, ak máte peniaze, môžete stavať. Ale vybudovať silný a úspešný tím je zložitejší proces, na to treba iné vedomosti, veľa trpezlivosti a aj širšie odborné zázemie,“ uzatvára.