Rok 1966 sa významne zapísal do histórie severokórejského športu. Do krajiny, ktorá sa ešte stále spamätávala z ničivej vojny, priniesli opäť trochu radosti futbalisti.
Majstrovstvá sveta na anglickej pôde boli pre ázijského zástupcu premiérovými. K miestenke medzi elitou svetového futbalu im stačilo málo. Zdolať v dvojzápase Austráliu, čo sa im poľahky podarilo. Oveľa väčším problémom bol pre mužstvo vstup do Veľkej Británie. Sen o účasti na veľkom šampionáte sa tak mohol skončiť už predtým, ako zaznel prvý hvizd turnaja.
Kedže obe krajiny medzi sebou neudržiavali diplomatické styky, nebolo pre Severokórejčanov jednoduché prekročiť hranice Spojeného kráľovstva. Museli preto podstúpiť nekonečné obštrukcie, aby im Briti vydali povolenie. Podmienkou zároveň bolo, že pred zápasmi neodohrajú Severokórejčanom národnú hymnu. Neostávalo im tak nič iné, ako súhlasiť.
Samotné mužstvo bolo pre všetkých účastníkov turnaja veľkou neznámou. Britská tlač sa zamerala na menoslov severokórejského kádra. „Keď si zaradom prečítate všetky ich mená, bude vám to znieť ako šušťanie vodopádu,“ tvrdil dopisovateľ The Times, ktorý sa vyjadril aj k šanciam outsidera. „Môžu uspieť. Ale len v tom prípade, že sa zmenia na cirkusantov, zavesia si loptu na krk a prešprintujú s ňou celé ihrisko. V opačnom prípade nemajú šancu,“ robil si posmešky.
Jeho slová potvrdil hneď prvý zápas Severokórejčanov. Sovietskemu zväzu podľahli hladko 0:3. Následne uhrali remízu 1:1 s Čile. Práve počas tohto zápasu prišlo k zaujímavému okamihu. Približne 3-tisíc fanúšikov z Middlesborough po celý čas neúnavne povzbudzovalo Severokórejčanov. „Stáli za nami celých 90 minút. Hnali nás neustále vpred. Dodnes neviem, prečo,“ tvrdil pred dvanástimi rokmi v rozhovore pre BBC jeden z hráčov Ring Jung-sun.
Pred posledným duelom tak bol podceňovaný tím stále v hre o postup zo skupiny. Stačilo mu k tomu jediné: zdolať Talianov! Dôležitú úlohu zohralo v zápase šťastie jedného a smola druhého. Európskemu zástupcovi sa hneď na začiatku zranil Bulgarelli, ktorého museli vyniesť na nosidlách. Kedže v tom čase ešte nemohli mužstvá striedať, dočkali sa Severokórejčania veľkej výhody, ktorú tesne pred prestávkou využili. Strelili gól a vedenie 1:0 udržali až do konca.
Senzácia bola na svete. „Nemám hráčom čo vyčítať. Zlomilo ich zranenie Bulgarelliho. Priznávam však, že súper podal skvelý výkon,“ hodnotil taliansky kouč. „Všetci sa nám smiali a považovali nás za chvastúňov, keď sme tvrdili, že zdoláme Taliansko. A pozrite sa, dokázali sme to,“ pridal sa kórejský kolega.
To však nebolo od outsidera, na ktorého triumf vypísali stávkové kancelárie najvyšší kurz (200:1), ani zďaleka všetko. Vo štvrťfinále narazil na Portugalsko – tím vedený hviezdnym Eusébiom, ktorý v základnej skupine nestratil ani bod. Liverpoolsky Goodison Park sa nestačil čudovať. Po 25 minútach viedli Severokórejčania 3:0! A neustále útočili, túžili po ďalších a ďalších gólov, čo sa im stalo osudným.
Opraty zápasu totiž prevzal do svojci rúk Eusébio, strelil štyri góly a priviedol spoluhráčov k veľkému obratu 5:3.
Napriek tomu si Severokórejčania vyslúžili veľký obdiv anglického publika. Hrdinami boli aj pre ľudí po návrate domov. Napriek tomu, že niektoré zdroje tvrdili, že hráči skončili v pracovných táboroch. Žiaden dôkaz to však nepotvrdil.
Mimochodom, počínanie severokórejských futbalistov mohli sledovať aj ľudia v Československu. Štátna televízia priniesla priame prenosy zo všetkých zápasov.
Seriál: Z histórie MS vo futbale
Pri príležitosti 20. Majstrovstiev sveta vo futbale vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.
