Anglický futbal si 24. marec 2007 dobre pamätá. A nezabudne naň ani Giorgio Chiellini. Kapitán Talianska dnes povedie svojich vo finále Eura 2020 proti Anglicku.
Bol to deň, keď sa otváralo nové Wembley. Domáca reprezentácia do 21 rokov remizovala s rovesníkmi z Talianska v strhujúcom zápase 3:3.
Hovorilo sa o krásnom stánku, skvelej atmosfére, hetriku Giampaola Pazziniho i rozbitej hlave Chielliniho. Líder talianskej reprezentácie odmietol striedať. Nechal si hlavu obviazať a pokračoval v hre.
„Má charizmu, kvalitu a obrovskú túžbu vyhrávať. Myslím, že každý obranca, ktorý sa chce čo-to naučiť, si môže z Giorgia brať príklad,“ pochválil oporu azúrových Massimiliano Allegri, niekdajší tréner Juventusu.
Tréner sa zbláznil
Obaja tohtoroční finalisti predviedli viacero vynikajúcich ofenzívnych akcií i gólov. Lenže staré-známe príslovie – výhry prináša najmä kvalitná obrana – si Taliani i Angličania ctia nadovšetko.
Chiellini je spoločne s Leonardom Bonuccim najstaršou stopérskou dvojicou na turnaji. Prvý bude mať 14. augusta 37 rokov, druhý v máji oslávil 34. Napriek tomu mladším stíhajú.
„Hráme spolu veľmi dlho. Keď sa vyhráva, ľudia hovoria o našej spolupráci. Najdôležitejšie však je, aby Taliansko víťazilo. A jediná pravda zasa to, že Leo ani Giorgio ani iný hráč sám zápas nevyhrá. To dokáže len tím,“ povedal Chiellini pre stránku súťaže.
Od prvého júla tohto roka je bez klubu. Ešte pred hľadaním novej výzvy sa chce pobiť o titul majstrov Európy. S Bonuccim ešte nikdy nezískali v reprezentačnom drese veľkú trofej. Je to jedna z posledných šancí zmeniť to.
"Je to sen, za ktorým sa naháňame už roky. Tréner Roberto Mancini nám tohto chrobáka dal do hlavy pred tromi rokmi. Bude tam dovtedy, kým myšlienku nepremeníme na fakt.
Na začiatku sme si mysleli, že sa zbláznil. Dnes viem, že mal pravdu. Posúvali sme sa po centimetroch a teraz nám chýbajú posledné," pokračoval Chiellini.

S Bonuccim sú prototypmi akejsi starej stopérskej školy. Možno nemajú toľko futbalovosti. Nahrádzajú ju však tvrdosťou i hnevom voči ulievajúcim sa spoluhráčom. Aj vďaka tomu by podľa Josého Mourinha mali po ukončení kariéry založiť nový študijný odbor…
„Pán Bonucci a pán Chiellini by mohli vyučovať na Harvardovej univerzite, ako byť stopérom. Ich skúsenosti a "know-how“ by mnohí ocenili," tvrdil Mourinho.
Rivali i kamaráti
Ak by sa obaja naozaj stali profesormi odboru defenzíva na veľkej futbalovej univerzite, Harry Maguire i John Stones by mohli byť ich doktorandmi.
Obaja sú skvelí v oboch pokutových územiach. A hoci obaja merajú okolo 190 centimetrov, dokážu si dobre poradiť aj v rýchlostných súbojoch.
Väčšinou k nim ani nedôjde. Už v zárodku snahy útočníka odtlačia od lopty ohromnou silou.
Hoci Maguire prišiel na šampionát ako rekonvalescent, na jeho výkonoch to vôbec nie je poznať. A neprekáža ani to, že obaja sú väčšinu roka veľkými rivalmi. Maguire je oporou Manchestru United, Stones zasa City.
Hoci osud zaviedol oboch na rozdielne strany barikády Manchestru, červená ani modrá farba nezakryjú dlhoročné priateľstvo.
O rok mladší Stones sa narodil v Barnsley, 28-ročný Maguire v neďalekom Sheffielde. Pravidelne proti sebe hrávali už od mládežníckych čias. Zo súperov boli kamoši. Najmä vďaka dlhým debatám.
„Nikdy sa nebavíme o futbale. Máme ho tak akurát. Skôr hovoríme o živote. Zistili sme, že máme toho veľa spoločného. Platí to aj o futbalovej ceste. Nikdy nie je rovná. Kým vystúpite na vrchol, má stúpania i klesania,“ vie Maguire.
Kým Chiellini s Bonuccim sú v reprezentácii skoro celú večnosť, Maguire i Stones sledovali Euro 2016 s partiou na tribúnach. A predsa sú všetci štyria v rovnakej situácii. Chcú byť majstrami Európy.