Juraj Kucka je líder Slovana Bratislava a vďaka jeho dvom gólom proti Klaksvíku sa už teraz slovenský majster môže tešiť na európsku jar. Už druhýkrát v rade.
Keď 36-ročný futbalový bojovník prišiel po zápase medzi novinárov, neskrýval ohromnú radosť a začal hneď vtipom.
Vonku boli dva stupne, on strelil dva góly a ako jediný bol na ihrisku v krátkom rukáve. Keď sme sa ho opýtali, či by náhodou nechcel na Faerských ostrovoch aj zostať, zamýšľal sa skôr nad tým, čo mohlo byť, ak by vonku boli stupne tri. „A môj krátky dres? Zima, či dážď, cez zápas to už nevnímate. Ste v tempe, zohrejete sa.“
Aj následná gratulácia k peknému dvojitému zásahu ho skôr rozosmiala. „Ten druhý až taký výstavný nebol, no aj za taký som rád,“ vravel s tým, že v poslednom zápase skupiny A má so svojimi spoluhráčmi stále o čo bojovať.
Ak o dva týždne vyhrajú nad Ľubľanou a Lille prekvapujúco zaváha s Klaksvíkom, skupinu by mohli aj vyhrať.
Ale späť do reality. A predovšetkým na Faerské ostrovy…

To, čo tréner Vladimír Weiss predpokladal, sa napokon aj naplnilo. Slovan musel siahnuť na dno, aby si z Torshavnu odviezol všetky tri body. Hral sa tu mimoriadne bojovný futbal, jeden osobný súboj striedal druhý.
Kucka veľa prijal, no ten istý Kucka aj veľa rozdal… Keď bolo toho príliš, dostal aj kartu, hoci Faerčania preňho žiadali rovno dve.
„Tréneri nám pred zápasom ukazovali domácu bilanciu Klaksvíku, ani neviem, koľko európskych zápasov tu už neprehrali. Teší ma to. Aj fakt, že sme potvrdili tímovosť. No bolo to naozaj ťažké,“ pokýval hlavou skúsený reprezentant.
Prežíva vydarené obdobie. Sú to len dva týždne, čo sa môže tešiť už z druhého veľkého postupu. S reprezentáciou spravil posledný krok na ceste na futbalové Euro 2024 a teraz so Slovanom si vypýtal minimálne ďalšie dva zápasy v Európskej konferenčnej lige.
„Je to pekné. Krajšie som si to vlastne ani nemohol predstaviť,“ vravel skromne pred novinármi.
Kucka bol jednoznačným hrdinom večera. Medzi fanúšikmi – pár desiatok ich pricestovalo aj do Torshavnu – ale aj medzi spoluhráčmi. Guram Kašia chcel pár vetami vystihnúť to, čo pre tím znamená.
„Vždy pomôže, keď to mužstvo najviac potrebuje. Dal dva dôležité góly a my postupuje, jednoducho fantastická práca z jeho strany. Na jeho adresu môžem povedať len samé komplimenty, viem, aký je to profesionál oddaný futbalu. Dobrý muž a dobrý spoluhráč,“ ospevoval svojho kapitána gruzínsky obranca.
Potom však prišiel na tlačovku tréner Vladimír Weiss a do „mozaiky chvály“ pridal niekoľko ďalších dielikov.
"Je to obdivuhodné, všakže? V júli bude mať tuším 37 rokov, to, čo predvádza, je neskutočné. V reprezentácii aj u nás v Slovane. Pre mňa je to futbalista roka na Slovensku. Nikdy nebol tak vysoko docenený, ale podľa mňa by si to zaslúžil.

Áno, sú tam Milan Škriniar, Stano Lobotka, Martin Dúbravka, či Dávid Hancko, ale Kuco mal azda najlepšiu sezónu, čo som ho videl.
Keď k nám prišiel, nemal požadovanú kondíciu, aj on to vedel, ale za mesiac, či dva, nabral fazónu a ťahá nás. Už dva roky. Hádam bude hrať ešte dlho, lebo jeho telo je ako Romulus a Remus. Aj ľudsky mi sedí," povedal tréner.
Kucka je jednoducho veľký srdciar. Nikdy nič neodflákne. Tak ako jeho veľký vzor Paul Scholes, legenda Manchestru United. „Je to môj hrdina, je naozaj jedinečný,“ povedal pred rokmi pre Gazzetta dello Sport kapitán Slovana.
Síce nikdy nehral ako bývalá anglická hviezda – Kucka je podstatne vyšší a fyzickyjší ako drobný Scholes a dáva omnoho menej gólov – ale jednu vec určite majú spoločnú. „Rovnako ako Scholes, aj Kucka je stelesnením skromnosti a pracovitosti,“ napísal kedysi o rodákovi z Bojníc portál ESPN.

Keď mu pred dvomi rokmi ponúkal Watford predĺženie kontraktu, odmietol. Mužstvo vraj nefungovalo ako jeden tím, boli tam hráči, ktorí si robili, čo chcú. Pre Kucku neprípustné.
Hoci o svojom talente musel spočiatku presviedčať, jeho futbalové CV je dôkazom, aký veľký hráč to je. Aj preto pôjde v lete už na svoj štvrtý veľký šampionát.
Aj preto sa naňho môže Slovan v tej najťažšej chvíli vždy spoľahnúť.
