„Povedala mi, aby som išiel, že to s deťmi zvládne. Zostali na Cypre, budú tam tri-štyri mesiace bezomňa,“ vraví Michal Ďuriš (35) pred štvrtkovým duelom H-skupiny Európskej konferenčnej ligy proti Fenerbahce (21.00, prenos vysiela RTVS).
Ste najnovším členom Klubu ligových kanonierov. Ako sa cítite v spoločnosti Jozefa Adamca, Szilárda Németha či Mareka Hamšíka?
Je to fantastický pocit. Nedochádza mi to a nie je veľmi čas sa nad tým teraz pozastavovať. Zápasy idú v rýchlom slede. Určite si však na to nájdem čas, keď zavesím kopačky na klinec.
Stý gól ste dali pri svojej premiére do siete Michaloviec. Spomeniete si na prvý?
Neviem presný rok (2007, pozn. red.), ale dal som ho v drese Banskej Bystrice do siete Petržalky ešte na ich štadióne, ktorý už neexistuje.
Silný zážitok. Artmedia mala vtedy skvelý tím, kraľovala našej lige, hrala v Lige majstrov. Prehrali sme 1:2, upratal som do siete center na prvú žrď.
Pamätáte si to presne…
Zrejme mám na tieto veci dobrú pamäť, lebo si vybavujem veľa gólov .
Čítajte viac Trnava si požičala veterána a je to jackpot. Ďuriš vie, kde má byť, tréner však čaká, že sa raz zasekne
Je niektorý z nich pamätný?
Ťažko nejaký vybrať. Všetky sú pre mňa dôležité. Dávať góly je najťažšie futbalové remeslo. Vždy sa veľmi teším, keď to vyjde.
Rád vyhľadávate tieto štatistiky?
Ani nie. Priznám sa, že som o tom ani nevedel. Jeden novinár mi to podhodil a odvtedy som začal študovať, že sa môžem dostať do Klubu ligových kanonierov, pozeral som si, kto sa tam nachádza a podobne.
V piatich zápasoch za Trnavu máte bilanciu štyri góly a tri asistencie. Spomeniete si, kedy ste začali v klube tak dobre, ako v Spartaku?
Určite som mal kluby, kde som začal pri debute aj gólovo. Podobná séria prišla asi až v Plzni.
Snažím sa to neriešiť, je za tým veľa práce. Zostávam nohami na zemi. Tvrdo makám a zostávam skromný. Verím, že futbal mi pokoru potom vráti.
Niekdajší spoluhráč z Plzne Marek Bakoš po štyroch mesiacoch v Trnave priznal, že sa v Spartaku cítil ako doma. Máte to podobne?
Kabína ma prijala veľmi dobre. Česko-slovenské sú o čosi vrúcnejšie, aké som zažil napríklad na Cypre či v Rusku.
Čítajte viac Trnava je futbalové mesto, s ktorým chcem získať trofej. Prísni fanúšikovia? Platia si za dobrý futbal
Čím to je?
Jazykovou bariérou, kultúrami a národnosťami v jednej kabíne. Ak ich je menej, kabína drží viac spolu. V Trnave je jednotná šatňa, ťaháme za jeden koniec povrazu.
V ďalekom zahraničí to nebolo také vrúcne. Chalani z iných krajín vedia po anglicky, ale ak tam máte napríklad dvoch Francúzov, Španielov či Srbov, bavia sa svojim jazykom.
O to väčšia výzva to bola aj pre trénerov. Keď som prišiel do Ruska, vyžadovali, aby som sa s nimi rozprával po rusky, aj keď sa možno vedeli dohovoriť aj po anglicky.
Ak som chcel zapadnúť, musel som sa učiť jazyk. Malo to aj výhody. Hodili ma do vody a za tri mesiace som sa rozrozprával.
