Foto: ČTK / Bican Emil, Nesvadba František
Váš tip?
Slovan vyhrá o gól.
Boli ste taký optimista, aj keď ste v Bazileji v roku 1969 zdolali vo finále Pohára víťazov pohárov slávnu Barcelonu (3:2)?
Aby som bol úprimný, tam som až taký veľký hrdina nebol. V mužstve sme si vraveli, že už beztak sme dosiahli úspech, veď sme vyradili Turín, Porto aj Dunfermilne – všetko veľmi silné tímy. Viete, čo nás na začiatku trošku prefackalo?
Hovorte…
Keď sme prišli do Švajčiarska, okrem Československej televízie a možno dvoch či troch píšucich novinárov, za nami v podstate nikto neprišiel. Okolo Barcelony sa točili a nás odignorovali. Aj tréner Vičan nám vravel, „vidíte chlapci, ako si nás tu vážia. Skúsme ich teda trošku ponaháňať.“ Ani za stavu 3:2 som nebol veľký optimista, stále som sa bál, či náhodou nevyrovnajú.
Otázka, či vo štvrtok budete na Tehelnom poli, je zrejme zbytočná…
Veru, stále tam chodím. Na všetky ligové aj pohárové zápasy. Zakaždým mi dobre padne, keď sa stretnem so starou partiou, s mojimi chlapcami i tou mladšou generáciou, ktorá prišla po nás. Porozprávame sa, zaspomíname si a je mi fajn. Tak to má byť.
Spomeniete si ešte, kedy naposledy ste chýbali na zápase Slovana?
Sú to hádam už aj dva roky. Mal som vtedy náročnejšie obdobie, bol som veľmi chorý, na troch-štyroch dueloch som chýbal. Keď môžem, vždy idem. Slovan je môj život.
Čítajte viac Od Trnavy po Košice. Je v záujme všetkých, aby Slovan vyradil Bazilej, vraví Molnár. Weissa by si vzal späť v čase