Nič z predzápasových sľubov nenaplnil. V Kodani bol pasívny a neriskoval. Musel vyhrať, ale urobil pre to málo, skoro nič.
Nebolo to len o prístupe. Bolo to najmä o kvalite. Narazil na najlepší tím v skupine, ktorý v novej zostave podal kvalitnejší výkon ako v Bratislave.
Mladý súper mu veľa nedovolil. Použil zväčša jednoduché zbrane, ktoré vo futbale stále fungujú. Pohyb a rýchlosť.

Slovan odohral na jeseň na európskej scéne štrnásť stretnutí. To je skoro toľko, koľko si ich pripísal v domácej lige. To je cenný tromf, jeho domáci súperi nemali možnosť takejto exkurzie do európskeho futbalu.
Či mu to pomôže, je otázne a závisí to od viacerých vecí. Tvrdenia, že to „bola dobrá škola“, cenné skúsenosti, z ktorých „sa poučí a v budúcnosti ich zužitkuje“ sú len frázy.
Pred dvoma rokmi sa belasí predstavili v skupine Európskej ligy a veľa sa toho na tých, čo zostali, nenalepilo, túto jeseň nehrali lepšie.
Získali osem bodov v skupine a utvorili rekord, nik zo slovenských tímov ich toľko nenazbieral.
Ale nepostúpili. Rovnako ako nepostúpil zatiaľ nijaký iný slovenský tím, ktorý sa v nej ocitol. Jeho cesta sa začala v Lige majstrov.

Konferenčná liga, do ktorej padol, je nová súťaž najmä pre sklamaných z vyšších poschodí. V hierarchii patrí do tretej výkonnostnej triedy.
Počítajme spolu: 32 mužstiev sa predstavilo v Lige majstrov, 32 v Európskej lige, 32 v Konferenčnej. Slovan v nej zostal medzi neúspešnými. Patrí mu miesto niekde na konci európskej stovky. To je slovenská realita.
Tréner Weiss potrebuje ešte čas a tvrdí, že na budúce leto bude Slovan silnejší. Jeho európska jeseň ukázala, že musí byť lepší o triedu, ak chce hrať v Európe vážnejšiu úlohu.