Slováci neprešli balkánskym testom. Stopli ich tímy krajín, s ktorými by sa mohli v mnohých oblastiach porovnávať a v niektorých sú pred nimi. O futbale to ani náhodou neplatí. Balkán síce nepredstavuje perifériu Európy, ale v klubovom futbale má k európskej špičke tiež dosť ďaleko. Na Slovensko stále v pohode stačí.
Žilinu zastavil chorvátsky klub, Trenčín rumunský, Senicu čiernohorský. A Slovan sa v Lige majstrov lúčil na bulharskej pôde. Skutočnosť, že ani jeden zo štyroch zástupcov spod Tatier cez Balkán nepreliezol, nie je lichotivá vizitka pre slovenský klubový futbal.
Až na majstra, ktorý potupne padol v Razgrade, sa tréneri slovenských mužstiev môžu utešovať, že to nebola ani v jednom prípade podradná rozlúčka. Poučili sme sa, nabrali skúsenosti a možno nabudúce, znie x-tý raz.
Je to všetko na dlhé lakte. Zatiaľ platí, že Slováci z ôsmich zápasov, ktoré rozhodli o tom, že ich z pohárov vyliali, vyhrali jediný. Slovan mal na Pasienkoch viac šťastia ako futbalového umenia a v odvete to schytal aj s úrokami…
Žilinčania síce jednu balkánsku prekážku preskočili (Ľubľana), ale na ďalšiu nestačili. Cez Balkán bola cesta slovenských mužstiev medzi európsku smotánku zarúbaná. Iných ciest, ktoré vedú do tejto spoločnosti, už veľa nie je.
Slovenská liga ukázala v úvode nového ročníka niekoľko sľubných signálov, ale výsledky z pohárov, ktoré sú jediným objektívnym kritériom kvality a úspešnosti, hovoria jasnou rečou. Z európskeho vlaku slovenské tímy vyletia skôr, ako do neho naskočí smotánka.
Balkán, vystupovať! A dovidenia zasa až o rok.