Stále aktívna Janka Keseg Števková, ktorá ako jediná slovenská cyklistka štartovala na troch olympijských hrách, oslávila vo februári 48. narodeniny a ešte sníva o kvalitnej profesionálnej sezóne, ktorú si nebude hradiť zo svojich prostriedkov.
Kto môže na Cape Epic štartovať?
Sú to výnimočné preteky, na ktorých sa každoročne zúčastňuje asi 1 400 cyklistov z 50 krajín. Popri pretekoch UCI kategórie Horse class pre cyklistov s licenciou elite a bodmi v maratónskom rankingu štartujú na rovnakej trati aj veteráni, amatéri, zmiešané dvojice. Úroveň všetkých kategórii je vysoká. V pelotóne sú bývalí profesionáli z horskej či cestnej cyklistiky. Na pretekoch sa môže zúčastniť každý, kto si na ne trúfne. Štartovné miesta sa vypredajú za pár minút po spustení registrácie. Už rok vopred.
Čo čaká na účastníkov?
Osem dní jazdy v teréne, atraktívnom prostredí s výnimočnou atmosférou. Tú netvoria len ľudia okolo pretekov, ale aj príroda, príťažlivé trate v miestnych vinohradoch, s množstvom singletrailov vo vybudovaných bikeparkoch a turistických chodníkoch na špecifickom pieskovom a kamenistom povrchu. Ide o súťaž dvojíc, v tom sú tiež výnimočné. Sú jedinečné a náročné, ale nemajú ambíciu byť najťažšími na svete. Náročnosť závisí od vašej kondície, nastavenia mysle a od toho, koľko do nich vložíte úsilia. Na Epicu sa často objavujú dni, kde kombinácia trate, poveternostných a iných podmienok prinútia aj najlepších siahnuť na dno síl.
Ako sa zmenili preteky od vášho prvého štartu?
Fotky z prvých ročníkov, aj cyklisti na nich vyzerajú akosi inak ako súčasní. Zmenilo sa skoro všetko. Zlepšila sa organizácia, propagácia, menia sa trasy etáp, profil, povrchy, lokality. Mediálne majú celosvetové pokrytie, vysielajú sa priame prenosy. Posunulo sa cyklistické vybavenie aj zabezpečenie pretekov. V prvom ročníku v 2004 odovzdali pretekári hodinky na spracovanie dát a večer dostali výstupy e-mailom. Dnes ich majú v mobile po prejazde cieľom. Prvý Epic sme absolvovali na hliníkových bicykloch len s predným odpružením a menšími 26-palcovými kolesami. Teraz sú už celoodpružené na väčších kolesách. Karbón vytlačil hliník. Na bicykloch je už veľa elektroniky, využíva sa v radení a ovládaní teleskopickej sedlovky.
Čítajte viac Je čas zasadnúť opäť do sedla. Sagan sa po problémoch so srdcom vracia, podporu mal z celého sveta
V porovnaní s prvými ročníkmi sa skrátila aj dĺžka pretekov…
Organizátori ich skrátili a zvýšili technickú náročnosť tratí. Tým stúpla atraktivita pre divákov i jazdcov. V začiatkoch stačila na úspech dobrá kondícia, dnes to také jednoduché nie je. Potrebujete vedieť dobre ovládať bicykel v rôznych podmienkach. Niektoré úseky sú prístupné len pre preteky Cape Epic. Väčšina trasy je vždy nová.
Musí byť dvojica výkonnostne vyrovnaná a prísť vždy spolu do cieľa?
Cape Epic som prvýkrát absolvovala v roku 2008 s Tomášom Legnavským v kategórii mix. Preteky merali 990 km a trvali deväť dní s celkovým prevýšením 18 900 metrov. Bolo to dovtedy moje najnáročnejšie podujatie. V mix kategórii je muž zvyčajne silnejší. Je povolené aj tlačenie partnerky. Každá dvojica si musí udržiavať maximálny odstup do dvoch minút. Boli sme prvými Slovákmi, ktorí sa na takom podujatí zúčastnili a úspešne ho dokončili. Musíte byť zohratí a tolerantní, jazdiť rozumne, vyvarovať sa zbytočných chýb, defektov či technických problémov. Epic preverí fyzické sily aj psychiku.
Od roku 2022 ste utvorili dvojicu s výrazne mladšou Martinou Krahulcovou. Nespôsobuje vekový rozdiel problémy, musíte sa v niečom prispôsobovať?
S Martinou sme utvorili prvú slovenskú ženskú dvojicu na Cape Epic v kategórii elite. V premiére sme obsadili šieste miesto. V roku 2023 piate, teraz siedme. V čase jazdy na bicykli 21-ročný rozdiel vôbec nevnímame. Rozumieme si, tvoríme vyváženú dvojicu. Ak máte výkonnosť, vek nie je v športe až takou prekážkou. Poznáme sa štyri roky a vzájomná súhra je naša výhoda. Prispôsobiť sa musíte vždy, je to základ každej tímovej spolupráce. Spojili sme mladú dravosť s mojimi skúsenosťami. V januári sme si spravili krátke sústredenie na Lanzarote, kde sme aj pretekali.
Kedy ste zažili najťažšie chvíle v pretekoch?
V predposlednej etape mala Martina nepríjemný pád v zjazde, keď pred ňou zastal pretekár z kategórie masters. Spadla na kamene, následne ju odhodilo do priekopy. Našťastie sa to zaobišlo bez vážneho zranenia či poškodenia bicykla, etapu sme dokončili. Mňa potrápili v tretej etape halluxy. Po štyroch hodinách mi v horúcom počasí tŕpla ľavá noha.
Foto: Profimedia
Ktorý výsledok si ceníte najvyššie?
Cením si každý dokončený Cape Epic. Je za tým úsilie nášho trojčlenného tímu. S Martinou sme mali hlavnú úlohu, zvládnuť preteky až do konca s čo najlepším výsledkom. Tomáš zabezpečoval formality okolo. Plánovanie, logistiku a služby priamo na pretekoch. Vzájomná pomoc je základ tímového úspechu. Výsledok, samozrejme, závisí od vašej pripravenosti a od kvality súperov. Tento rok sa spojili dve najlepšie pretekárky z posledných majstrovstiev sveta v maratóne a skončili na druhom mieste.
Ako vyzerá váš deň na pretekoch?
Cape Epic sa koná v marci. V Južnej Afrike sa končí leto a dni sú kratšie. Vstávame o pol piatej, nasledujú raňajky, príprava pitného režimu a traťoviek na etapu, presun na štart. Rozcvička je za pološera, štart asi polhodinku po východe slnka. V cieli prehodíme s ostatnými cyklistami pár slov o zážitkoch z jazdy. S Tomášom sa podelíme o pocity a informácie z etapy a o stave bicyklov. Po dojazde nás čaká občerstvenie. Bicykle odnesú na umytie. Zabezpečuje ich oficiálny servis alebo mechanik. Nasleduje večera, príprava na ďalší deň. Čas beží rýchlejšie ako inokedy.
Aké sú vaše náklady? Financujete si účasť aj z vlastného vrecka?
Priame náklady sa dajú jednoducho zrátať. Tvoria ich letenky, šesť nocí v stane s plnou penziou je v cene štartovného. Ubytovanie, strava, požičanie auta je v podobnej cenovej hladine ako na Slovensku. Záleží na tom, na ako dlho tam vycestujete, aký štandard si doprajete. Ale výsledná celková suma pre účasť tímu v pretekoch elite je nevyčísliteľná.
V akom zmysle?
Predstavte si, že si chcete zahrať na Australian Open v tenise. Nebude to stáť len výlet do Austrálie a odmenu pre trénera. Musíte na sebe zopár rokov „makať“, investovať čas i peniaze, aby ste sa dostali na potrebnú úroveň. Financovanie ročníka 2024 bolo v našej réžii. Hoci sme oslovili veľa spoločností, finančnú podporu sme nedostali, hlavného partnera sme nenašli. Vlaňajšie logo na dresoch sme ponechali z vďaky. Poďakovanie patrí materiálovým sponzorom. Chceme osloviť ďalšie firmy. Azda nájdeme niekoho, kto má záujem a odvahu podporiť slovenské ženy v športe a prezentovať sa doma i v zahraničí na podujatiach série Epic mtb series.
Čítajte viac Cyklistický svet v slzách, zomrel iba 34-ročný Rus Catevič. Pred rokmi pokoril aj slávneho Rogliča
S financovaním prípravy i účasti na pretekoch ste mali problém aj v minulosti…
Ako žena, cyklistka zo Slovenska riešim elementárne podmienky a odpovede na otázky typu: Budem mať čas na tréning? Ako a za čo sa dostanem na preteky? Vystačia mi ušetrené financie na sústredenie a materiál? Čo sa stane, ak zlomím rám alebo kolesá?
Prečo toľko otázok s otvorenými odpoveďami?
Cyklistika je historicky považovaná za mužský šport, predsudky pretrvávajú dodnes. Slovenskí cyklisti aj v kategórii elite v drvivej väčšine pracujú v amatérskych podmienkach a médiá amatérsky šport bez senzácií nezaujíma. O to ťažšie sa hľadajú partneri. Kedysi som verila, že výsledky a výkonnosť sú pre lepšie podmienky rozhodujúce. Vyšší športový vek, žena, matka, to sú prekážky v slovenskej cyklistike. Absentuje empatia, odbornosť, objektívnosť, sebareflexia. Stretávam sa aj so závisťou a s podrazmi. Cyklistika vás musí baviť, aby ste ju vedeli v našich podmienkach robiť aspoň tak dobre ako ja.
Vybojovali ste množstvo titulov a trofejí. Odkladáte si ich, máte svoju sieň slávy?
Trofeje si odkladám v garáži. Uvažujem, ak by bol záujem, že ich predám. Každú za euro. Budem mať aspoň na štartovné na domácich podujatiach. V zbierke mám 55 slovenských titulov v kategórii elite v rôznych cyklistických disciplínach. Z pohľadu ich počtu je to výnimočný úspech. Z pohľadu slovenskej reality je ich hodnota takmer nulová. V horskej cyklistike som získala dvadsaťtri titulov v elitnej kategórii, čo nemá žiadny cyklista na Slovensku. Musel by sa cyklistike venovať vyše dvadsať rokov a vyhrať na šampionáte skoro vždy. Za viac ako štvrťstoročie už rozprávame o niekoľkých športových generáciách. Ale na tituly som sa nikdy nesústredila.
Mohli ste ich vybojovať aj viac?
Niekoľko národných šampionátov som vynechala. V roku 2004 som na majstrovstvách Slovenska neštartovala, ležala som v nemocnici so salmonelózou. V roku 2013 som bola krátko pred pôrodom dcéry Hanky. Predvlani v čase majstrovstiev na školskom výlete ochorela dcéra. Zdravie dieťaťa je prvoradé, tak som pricestovala domov. Vlani sa termín šampionátu v cestnej cyklistike kryl s Európskymi hrami v Krakove, ktorým som dala prednosť.
Foto: TASR, Radovan Stoklasa
Prvý titul ste získali v roku 1998. Ako si udržiavate dlhodobo vysokú výkonnosť, čo pre ňu robíte?
Talent či genetická výbava pomôžu, ale nestačia. Pre úspech je potrebná kombinácia správneho tréningu, fyzickej predispozície, psychickej pohody a podmienok. Cyklistika je časovo a finančne náročný šport. Vyžaduje silné zázemie a vytrvalosť. Je dôležité poznať svoje pocity a reakcie, pracovať na tom, čo vám nejde, a rozvíjať to, v čom ste dobrý. Sledovať trendy a nastaviť si efektívne tréning i reálne ciele. Dokážem to, preto konkurujem aj o generáciu mladším. Strava? Pretekám skoro celý rok a preferujem to, čo mi chutí, čo považujem za energeticky a výživovo správne.
Trúfate si pridať ďalšie tituly?
Som realistka. Mám 48 rokov a rodinné financie nedokážu pokryť celú sezónu. Na domácich podujatiach sa chcem predstaviť. Sú logisticky a finančne dostupnejšie. Vrcholné podujatia, ako sú majstrovstvá Európy a sveta, sú v kompetencii cyklistického zväzu.
Zúčastnili ste sa na troch OH, v Aténach 2004, Pekingu 2008, Londýne 2012. Ako si na ne spomínate?
V Aténach som mala smolu. V nájazdovom kole ma zastavil hromadný pád, kde mi austrálska reprezentantka stúpila na zadné koleso. Zlomila mi špice. V tom čase neexistovali technické depá, kde by som si vedela koleso vymeniť, ako je to dnes a tak som nedobrovoľne musela preteky vzdať. Mrzí ma to dodnes. V testovacích pretekoch pred olympiádou na tej istej trati som obsadila 11. miesto, výkonnostne som bola na tom veľmi dobre. Ak by sa mi preteky vydarili, možno by sa moja kariéra vyvíjala inak.
Ďalšie dve olympiády?
Do Pekingu som išla ako náhradníčka a trať pretekov som nepoznala. Keď som narýchlo pricestovala, kvôli silným dažďom sa nedalo na nej trénovať. Výsledkom bolo 24. miesto. Do Londýna som dorazila týždeň pred pretekmi. Trať som si vyskúšala a dosiahla som slušný výsledok, skončila som dvadsiata prvá. Zdolala som aj zvučné mená. Olympiáda je veľkolepá udalosť, oslava športu, prezentácia krajiny. Účasť na nich považujem za veľký úspech. Ale výborných výsledkov som dosiahla veľa. Bola som úspešná na európskej scéne, stabilne som bodovala vo svetovom pohári. Kompletné výsledky sú na mojej stránke www.jankastevkova.com.
Čítajte viac Moč, pivo, pľuvance a teraz aj pokus o športovú likvidáciu. Van der Poel si robí čo chce, jeho genialita však prebúdza nenávisť
Chystali ste sa aj na OH 2016 do Ria. Prečo to nevyšlo?
Na olympiáde štartujú najlepší z rebríčka. Kvalifikácia trvá dva roky. Zvládla som ju trikrát najmä s podporou rodiny a priateľov. Zväz cyklistiky kvalifikáciu žien na OH v Riu a následne v Tokiu nepodporil vôbec alebo len veľmi krátko a nekoncepčne. Vlani som obsadila 13. miesto na ME v maratóne vo Francúzsku. Na MS do Glasgowa ma nenominovali, nedali mi ani šancu v cross-country, kde sa bojovalo aj o miesto na OH do Paríža. Šancu dostali len muži. Až teraz si uvedomujem, čo som dosiahla, s čím všetkým som v slovenskej cyklistike bojovala.
Máte pocit, že ste mohli dostať viac šancí v medzinárodných súťažiach?
Dnes viem, že titul majsterky Slovenska nezaručuje automatickú nomináciu na vrcholné podujatia – MS, ME, OH. Mala som dva tituly v cestnej cyklistike, vyhrala som časovku, na MS poslali inú cyklistku. Podobne aj v cyklokrose. V horskej cyklistike boli dôvodom financie alebo zaujatosť. Spočiatku som s tým aktívne bojovala, strácala som veľa času. Teraz to už nemá význam riešiť. Tí, ktorí mi pomáhajú a pohybujú sa v cyklistike, vedia, koľko času a úsilia jej treba venovať, aby ste boli úspešní.
Čo by ste chceli v športe ešte zažiť? O čom snívate?
Snívam o profesionálnej sezóne finančne zabezpečenej. Elitná profesionálna cyklistika na Slovensku vymiera. Venujeme sa jej po práci vo voľnom čase. Uznanie a rešpekt v slovenskej ženskej cyklistike absentuje. Rada by som to napravila. Želám si, aby slovenská cyklistika našla stratené renomé a status, ktoré by jej v spoločnosti mali patriť.
