Bojnický rodák jazdí a zbiera tituly dodnes. Dobre si spomína na dávne preteky v Podbranči, kde sa stretol aj s „ucháňom“ Petrom Saganom.
„Bol ešte junior, jazdil štyri kolá, ja šesť, ale pokiaľ bol na trati, držal sa ako kliešť. To už bolo vidieť, že je to chalan, ktorý na to jednoducho má,“ vraví borec, ktorý aj na „staré“ cyklistické kolená preháňa omnoho mladších.
Pred pár rokmi, keď sme chceli s vami urobiť rozhovor, ste odkázali, že ten čas radšej strávite niekde v teréne na bicykli…
(úsmev) Spomínam si. Viete, nemám s tým najlepšie skúsenosti, často som našiel v médiách poprekrúcané veci. Keď bol Sagan na výslní a v súvislosti so mnou som niekde čítal nadpisy, že „toto nedokázal ani Sagan“ alebo „aj Sagan by mu mohol závidieť“ a podobné kecy, dostal som na isté veci alergiu. Neznášam bulvár. Prieči sa mi. So slušným rozhovorom však problém nemám.
Stále jazdíte denne na bicykli?
Keď sa dá, tak áno. Z domu v Pravenci do práce v Oslanoch to mám tridsaťtri kilometrov, denne si dám teda do tela nejakú 70-ku. Pokiaľ je to intenzívnejšia jazda, na master kategóriu, v ktorej teraz pretekám, mi to ako tréning stačí. Pochopiteľne, cez víkendy toho najazdím viac.
Nedávno som oslávil 50-ku, poviem vám, už sa nepotrebujem nejak špeciálne terorizovať. Bicykel si chcem skôr užívať.
Už nie ste na seba taký prísny ako kedysi?
Pomaličky uberám. Ani v strave už nie som taký striktný. Keď je pod nulou alebo prší, idem už radšej autom – za dvadsať rokov kariéry som v cyklokrose toľko vymrzol, že chlad mi už akosi nevonia.
No pretekám aj naďalej, udržiavať sa musím. Moji súperi – hoci tiež už majú svoj vek – tiež na sebe stale pracujú. Neraz možno dvakrát toľko ako ja. Azda mám navrch trochu v technike, no nič nie je zadarmo.
Koľko kilometrov máte v nohách tento rok?
Denník si už nepíšem, ale nedávno som to počítal s kolegom v práci a vyšlo mi, že 12-tisíc kilometrov ročne najazdím. Čiže niečo viac ako dvanástinu už mám za sebou.
Ktovie, túto sezónu možno aj niečo pridám, doma mám štrnásťročného chlapca, tiež preteká, trošku mu to znepríjemním (smiech). Na druhej strane to pomáha aj mne.
Foto: SZC
Na vrchole kariéry toho bolo viac?
Ani nie. Jazdil som predovšetkým na horských a cyklokrosových bicykloch, cesta bola vždy skôr iba doplnok i ked gro tréningu bolo práve na asfalte. Nikdy to nebolo 25-tisíc kilometrov za sezónu, maximálne dvadsať.
Nepotreboval som veľké objemy, skôr intenzitu. Preteky na horských bicykloch trvajú do dvoch hodín, cyklokrosové polovicu z toho, zbytočne by som sedel v sedle pät až šesť hodín denne.
Dvadsiatnika, či tridsiatnika ženie vpred chuť zlepšovať sa. Akú motiváciu dnes máte vy?
Často sa zamýšľam nad tým, že dokedy ma bude pretekanie ešte baviť. Neraz, keď idem domov z nejakého podujatia, predovšetkým tých zablatených, sa sám seba pýtam, na čo je to dobré? Prečo sa potrebujem takto „zgumovať“?
Zrejme ma to baví, potrebujem to, je to môj životný štýl a keď vidím, že sa snaží aj môj syn, nechce sa mi z tohto kolotoča vystúpiť. Ak v ňom chcete fungovať a dosahovat pódiové umiestnenia, bez prípravy to nejde.
Keď sa Peter Sagan obhliada za svojimi začiatkami, spomína brata Juraja, tvrdí, že bez neho by sa na cyklistiku nedal. Čo vás doviedlo na bicykel?
Tiež som sa ťahal popri bratovi. Od jedenástich, potom, po úraze v sedemnástich, som mal štvorročnú pauzu, ale po vojenčine som sa vozil opäť. Začal som pretekať za KCK Oslany a tam som napokon aj skončil ako pretekár kategórie elite.
Foto: LUDĚK PEŘINA / MFDNES + LN / Profimedia
Slovensko nebolo prajné k profesionálnej cyklistike, však?
Porovnávať nás s Talianskom, Belgickom, či Holandskom, nemá zmysel. Sú to inak fungujúce krajiny.
Ľudia z cyklistického prostredia nám vraveli, že kedysi čakal Barényi v cieli na svojich súperov aj niekoľko minút. Nie je to škoda?
Preto sme v tom čase s tímom chodili minimálne do Česka. To bolo naše merítko. Uspieť tam, čo sa nám aj pomerne darilo. Dokonca som ovládol kompletný český pohár i medzinárodné Majstrovstvá Česka na horských bicykloch.
Predtým to bolo pre nás niečo nepredstaviteľné. Byť na Slovensku a búchať sa do hrude, že som najlepší, je síce pekné, ale cyklistika za hranicami je trošku iná.
Spomínate si ešte na preteky v Podbranči?
Saganove začiatky. Akoby to bolo včera. Bol ešte junior, jazdil štyri kolá, ja šesť, ale pokiaľ bol na trati, držal sa ako kliešť. To už bolo vidieť, že je to chalan, ktorý na to jednoducho má. Ten potenciál bol neprehliadnuteľný. Je to jedna z mojich prvých spomienok naňho.
Ale viete, ako to chodí medzi mladými – v žiackych kategóriách je mnoho talentovaných detí, časom sa však ich zápal vytráca. Prídu iné záľuby, puberta, prvé lásky a je po cyklistovi.
Talent je nejaké merítko, ale nie záruka, že sa raz dostanete von. Peťo s nami často chodil ako junior na cyklokrosové preteky, nacestovali sme sa spolu dosť, bolo len otázkou času, kedy prekročí hranice Slovenska.
Foto: archív Martina Škopka
Čo definuje cyklistický talent? Je to len rýchlosť?
U Sagana to je okrem rýchlosti aj jeho hlava. Nikdy veľmi nešpekuloval nad tréningom, čo sa povedalo, to išiel. Na cyklokrosových sústredeniach si dal po tréningu ešte niečo navyše. Chutilo mu. Naložili ste mu na rohy a jeho telo to unieslo.
Je v rámci slovenských podmienok akousi anomáliou systému?
Zrejme áno. Uňho všetko zapadlo do seba. Navyše, mal aj kus športového šťastia, keďže sa mu vyhýbali zranenia.
S toľkým talentom zrejme nemal na výber a musel ísť na cestu, však?
Ťažko povedať. Človek má akiste aj vidinu vyššieho zárobku, hoci Peťo dnes vraví, že cesta ho nikdy až tak veľmi nebavila a v srdci mal vždy viac horský bicykel.
Platí tento názor naprieč cyklistikou?
Z diváckeho pohľadu možno pre niekoho áno, keďže je tam množstvo technických pasáží. Horská cyklistika sa však mimoriadne zrýchlila, aj technická náročnosť je neporovnateľne vyššia s tým, čo bývalo.
Na druhej strane sa vpred posunula aj samotná technika. Dnes, čo som si o sebe myslel, že som nadpriemerný technik, by som si na niektoré skokové pasáže ani netrúfol. Úžasne to napreduje.
Je to tiež obrovská a intenzívna drina. Keď prechádzate z cesty do terénu, je to niečo také, ako keď sa maratónec postaví na štart tisícpäťstovky.
Ktoré Saganove preteky, či manéver, vám najviac utkveli v pamäti?
Tých vecí bolo dosť. Často to boli až nebezpečné kúsky. Technicky priemerne zdatný cyklista nepreskočí v päťdesiatke len-tak 20-centimetrový obrubník a za kruhovým objazdom sa zaradí späť do pelotónu. Peťo to neraz síce zvládol bez problémov, no tí za ním ich potom už mali.
Alebo ako na Paríž-Roubaix 2016 preskočil padajúceho Cancellaru. To dokáže málokto.
Čítajte viac Toto je sloboda, svoj život konečne beriem do vlastných rúk. Sagan je opäť šťastný a potvrdzujú to aj ľudia z jeho okolia
V tej sezóne šiel aj na olympiádu do Ria bez väčšieho tréningu na preteky v horských bicykloch. Nebola to z jeho strany priam drzosť?
Tí, čo sa cyklistike rozumejú, nemali veľké oči. Peťo síce motor mal, no vždy to chce väčšiu špecializáciu na terén. Cibrenie techniky, citu pre terén, lebo ten sa po rokoch bez intenzívneho tréningu vytráca.
Na ceste je to predsa len iné. Párkrát sa v minulosti – po dlhšej dobe – postavil na cyklokrosové preteky aj Zdeněk Štybar a hoci je to trojnásobný svetový šampión, bolo vidieť, že stály kontakt s terénom mu jednoduchp chýbal.
Máte nejaké vysvetlenie aj pre šampióna Mathieu van der Poela, ktorý cez víkend vyhral MS v cyklokrose?
(smiech) On je zjav, ktorý disciplíny kombinuje často. Sagan to však dlho nerobil.
Sagan má 34 rokov, môže sa v tomto veku ešte výrazne zlepšovať?
Momentálne je dôležité predovšetký to, ako je nastavený v hlave. Nevidím mu do nej. Jedno je isté – za každých okolností to bude mať veľmi ťažké.
Čím je človek starší a jazdí intervalové disciplíny, musí dôkladne udržiavať životosprávu, možno ešte viac ako predtým, lebo vaše telo, hoci aj veľmi chcete, už regeneruje pomalšie.
Povedzme, že uňho to je ešte v pohode, u mňa sa to začalo lámať okolo štyridsiatky. Netreba mať však veľké očakávania, lebo za pol roka z vás najlepší horský cyklista určite nebude. Skôr si myslím, že cyklistikou sa chce zabávať a využiť príležitosť štartovať na OH v Paríži.
V slovenskom cyklistickom prostredí sa pohybujete veľa rokov – odrazila sa na ňom nejakým pozitívnym spôsobom Saganománia?
Jednoznačne áno, všetko sa zlepšilo. Aj mladí dnes majú neporovnateľne lepšie podmienky ako sme mali my. Viditeľnosť tohto športu v televízii mu neskutočne pomohla. Pracujem v cyklistickom obchode, aj sám môžem potvrdiť, že Peťova éra tomuto biznisu výrazne pomohla.
Čítajte viac Až keď budem fit. Tourminátor svojho top fanúšika zatiaľ nevidel. Za populárnym profilom Peter Sagan CZ/SK stál chlapec z Moldavy
Čo bude po Saganovi?
To je druhá vec. Črtajú sa však nejaké talenty. Máme pretekára v ProTour Martina Svrčeka, ale aj Noru Jenčušovú, pár šikovných jazdcov v zahraničných tímoch, i čerstvú medailistku z MS v cyklokrose – juniorku Viki Chladoňovú.
Existuje cyklistické odvetvie, ktoré by ste určite odmietli?
(úsmev) Vyskúšať sa dá asi všetko. Možno na sálovú cyklistiku by ma bolo treba dlhšie prehovárať.
Prečo sa dnes venujete aj e-bikom?
Vznikol tu nový MTB Slovenský pohár E-xc a chytilo ma to. Človek by si povedal, že keď tam je motorček, že sa veľmi nenarobí, no ja som sa po prvých pretekoch vrátil domov zmordovaný hádam viac, ako kedykoľvek predtým. Je to ťažší bicykel, ide sa v iných rýchlostiach, potrebujete iné reakcie. Skúsenosti sú dôležité.
Prepadol som tomu, vyhral som aj domáci šampionát. Je to pre mňa dôležité, keďže pracujem v predajni bicyklov a pomer e-bikov voči klasickým bicyklom sa neustále zvyšuje. Najlepšie, čo môže byť, je, ponúknuť zákazníkovi reálne skúsenosti z jazdy a fungovania e-biku.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, čo by bolo, keby nebol bicykel?
Radšej nie. Načo sa zapodievať nepeknými predstavami. Som vďačný za to, čo bolo a čo je.
Sagan štartuje sezónu
A na záver pripomíname, že Peter Sagan v nedeľu od 8.00 nášho času odštartuje sezónu na horskom bicykli. Udeje sa tak na pretekoch v Spojených arabských emirátoch. Séria podujatí Hero Abu Dhabi sa jazdí pod hlavičkou UCI. Jej súčasťou sú disciplíny krátky okruh (XCC), olympijské cross-country (XCO) aj 60-kilometrový maratón.
Foto: Archív Milana Barényiho