Jan Svorada povedal, že Sagan môže využiť skúsenosti…
Ťažko povedať, ja by som im až takú váhu neprikladal. Keď má pretekár formu, má aj viac šťastia a lepšie vyhodnocuje situácie. Peter nikdy toľko nepadal ako v poslednom čase, nie je to náhoda.
Povedzme si pravdu, na bicykli bude tri týždne, absolvuje viac ako tritisíc kilometrov, mnohé z nich v horách. Potrebuje trošku šťastia, lebo aj únik sa netvorí tak, že lúsknete prstom a zrazu ste v ňom. To je desať či pätnásť atakov za deň a vy máte jeden či dva náboje.
Tvrdí, že je rád, že toto je jeho posledná Tour a že najviac si užil prvú v sezóne 2012. Je Stará dáma veľké trápenie?
V podstate áno. Neustále cestovanie, tlak, novinári a všetko okolo toho. Na Tour má pokoj len večer, keď je na masáži. Zavolá Marlonovi a vypne. Inak má stále nejaké povinnosti – azda až šestnásť hodín denne je v akcii. Toto mu veru chýbať nebude.
A čo sloboda? V Tlmačoch bola neustále okolo neho ochranka…
Týka sa to každého veľkého športovca, no napriek tomu Peter rozdával deťom autogramy. Všetko má ale svoje hranice, ľudia by za ním chodili donekonečna. Z desiatich minút by boli dve hodiny a to si so svojim nabitým programom nemôže dovoliť. Viete , čo si užíva?
Hovorte…
Keď som s ním bol na sústredení na Kanárskych ostrovoch, videl som, ako sa mu tam páči. Pobicykloval si, potom si sadol na kávičku, pokoj a pohoda. Samozrejme, aj tam ho ľudia spoznávali, ale žiadostí o spoločnú fotografiu bolo omnoho menej.
Peter je hviezda, záujem oňho síce trošku opadne, ale ešte roky zostane celebritou. Absolútnu slobodu nebude mať ani po kariére.
Ako sa zmenil za jedenásť ročníkov Tour?
Je starší, má syna, už nechce toľko riskovať. Kúsky, ktoré kedysi stváral, sú dnes skôr raritou. V minulosti nemal žiadny vláčik a väčšinou vedel vycítiť, kam sa má zaradiť – v 60 kilometrovej rýchlosti to nie je jednoduché.
Čítajte viac Štoček: Pred cieľom som na boku cítil niekoho riadidlá - boli Saganove. Uvidíme, či mi jeho fanúšikovia nepovedia niečo ostrejšie
Akoby to už stratil, v poslednom čase sa viackrát stalo, že zostal zavretý za súpermi. Hádam správny čuch opäť nájde.
Bude mať po dojazde do Paríža hrču v hrdle alebo sa mu skôr uľaví?
Tour de France je ako výstup na Mont Everest. Horolezci vravia, že na vrchole nezažívajú eufóriu. Únava je obrovská. Toto bude aj Peťov prípad, ak sa do Paríža dostane. Povie si, že to má za sebou, ale nostalgia sa dostaví asi až neskôr. Možno o rok, keď bude preteky sledovať v televízii a zrazu zistí, že tam nie je.
Aj vám bude smutno?
Rýchlo to ubehlo. Ani sa mi veriť nechce. Spomínam si, ako sme kedysi dumali, či sa vydá po dráhe horského alebo cestného cyklistu a zrazu sa to celé končí. Cez víkend všade rezonovalo, že Sagan štartuje poslednýkrát na domácom šampionáte a nepremohla ma žiadna clivota. Možno o rok, keď zbadám oveľa menší záujem. Uvedomím si, že z našich ciest odišla ikona.
Na čo sa najbližší mesiac najviac tešíte?
Na horské etapy, lebo kopce sú korením cyklistiky. Želám si, aby to bola vyrovnaná Tour až do Paríža.
Koho favorizujete v očakávanom súboji Pogačar – Vingegaard?
Fanúšikovia očakávajú, že vyhrá Pogačar, u mňa to je 50 na 50. Obaja pred štartom Tour ukázali, že majú formu. Bol by som rád, keby sa k ním ešte niekto pridal.
Foto: ARCHÍV PETRA ZANICKÉHO