Jeho nečakaný triumf je o to cennejší, že Petrovi Saganovi pokazil v ostrom špurte derniéru na domácich cestách. „Desať metrov pred cieľom som na boku cítil niekoho riadidlá. Boli Peťove. O jeho páde som najprv nevedel,“ opisuje tesný finiš pretekár z českého tímu ATT Investments.
Aké to je prijímať takéto kvantum gratulácií?
To nikdy nie je zlé (úsmev). Ale uvidíme, čo sa bude diať potom.
A čo by sa malo diať?
Napríklad, keď natrafím na niekoho, kto fandil Peťovi. Či mi náhodou nepovie aj niečo ostrejšie. Ale zatiaľ nič nebolo, chodia len tí, ktorí sa tešia z tohto triumfu spolu so mnou.
Tušíte vôbec, koľkokrát v rade vyhrali slovenský šampionát bratia Saganovci?
(skočí do reči, pozn. red.) Dvanásť! Stojím tu desať minút a už som to počul asi tak desaťkrát.
To je jedna cyklistická generácia…
No, je to tak. Veľmi som nad tým nepremýšľal, neviem, čo sa bude diať a čo mi toto víťazstvo prinesie do ďalšieho priebehu kariéry. Rád by som sa posunul vyššie a tento triumf mi určite nebude na škodu. Uvidíme.
Momentálne som plný emócií. Som rád, že som zdolal Peťa a že nasledujúci rok budem slovenský dres nosiť ja. Predsa len, je iné vyhrať na jednej trati s ním a iné bez neho.
Aké to boli preteky?
Veľmi divné. Šlo sa pomerne rýchlo, priemer bol fajn, neustále sa nastupovalo, zakaždým sa odtrhla nejaká skupinka, potom sa nešlo, vzápätí sa na to zasa duplo. Bolo to všeljaké.
Napokon sa pelotón okresal a skončilo sa to hromadným špurtom. Poviem pravdu: s tým som naozaj nerátal. Čakal som, že o víťazstvo si to rozdá päť, možno osem pretekárov.
Nakoniec len vás – pretekárov z ATT Investments – bolo vo finiši osem…
Plán bol taký, že ak nás bude viac, pôjde sa na môjho kolegu Pavla Kelemena. V Tlmačoch nás štartovalo jedenásť, z toho však bolo desať Čechov a potom ja. Je zrejmé, že náš tím túžil viac po českom drese.
S vedením stajne som sa dohodol, že im nebudem pomáhať a sám sa budem usilovať o slovenský dres. Vravel som, že im nepomôžem, ale ani im nebudem zavadzať.
Čiže ste nemali žiadnu pomoc?
Vyviezol som sa, ale nakoniec som na to zostal sám. Začal som špurtovať 300 metrov pred cieľom, vedel som, že Sagan je výbušnejší a potrebujem sa zo sedla dvihnúť skôr. Že mi 150 metrov nebude stačiť. Tak som na to dupol a frčal do cieľa, čo to šlo.
Vedeli ste, že Sagan je za vami?
Začal som, keď som bol dve miesta za ním. Čo bolo potom, netuším. Nemám vzadu oči (úsmev). No vedel som, že to bude súboj medzi ním a mnou. Aj to, že budem najhoršie druhý. Som šťastný, mám titul z časovky aj hromadných pretekov a to som vôbec nečakal. Absolútne…
Čítajte viac Sagan po drsnom páde zúril a ihneď šiel za Bittnerom. Čech prezradil, čo medzi nimi odznelo
Stihli ste zaregistrovať kolíziu na cieľovej páske?
Až po špurte som zistil, že prišlo k pádu. Desať metrov pred cieľom som však na boku cítil niekoho riadidlá. Boli Peťove. Pozrel som sa na video a tuším sa to zavrelo z druhej strany. Jednoducho sa to stalo.
Bol to nebezpečný dojazd?
Nebol. Vôbec. U mužov som zažil omnoho horšie.
Aká bude oslava?
V utorok odchádzam do Poľska na týždňové preteky. Štrngneme si, ale nič extra to nebude.
