Prečo ste si vybrali enduro a nie štandardné cross country?
Enduro je nová disciplína, čoraz populárnejšia. Aj čo sa týka predaja bicyklov, trail a enduro sú momentálne číslo jeden. Dokážete na nich prejsť krásnych turistických sto kilometrov v prírode, môžete s nimi zísť v „bike parkoch“ najťažšie zjazdy na Slovensku – je to univerzálny bicykel.
Keď som presedlal na enduro, pracoval som ešte v Bore a sprevádzal VIP sponzorov, nemal som veľa času. Na cross country ho potrebujete omnoho viac, je veľmi intenzívne. V endure môže ísť aj hoby pretekár svetovú sériu, môže sa porovnať s top jazdcami na Slovensku a v Česku.
Na čom ste museli po prechode do terénu najviac zapracovať?
Musel som dôjsť na to, že ak chcem zrýchľovať, potrebujem sa najprv upokojiť (úsmev). Keď som presedlal na horský bicykel – a to som nebol úplné drevo – tlačil som zbytočne na pílu, všade som chcel byť rýchlo.
Prebrzďoval som v zákrutách, potom som zasa zbytočne a veľa brzdil. No kľúč k úspechu je využiť celú trať, ísť plynulú jazdu. Tak, aby terén hral vo váš prospech. Detailov je veľa a mnohé z nich si opakujem dodnes.
Vyzerá to však celkom drsne, až nebezpečne…
Je to také nebezpečné, ako si to spravíte. Nemám pocit rizika, jazdím tak, aby som to mal pod kontrolou. Aj dnešné bicykle zvládnu oveľa viac ako kedysi.
Napriek tomu si tipneme, že za päť rokov ste mali aj nejaký úraz…
Ale na pumptracku (umelo vytvorený asfaltový okruh s množstvom klopených zákrut, vĺn a kopčekov, pozn. red.). Vykĺbil som si tam kľúčnu kosť a potrhal väzivá. Štyri mesiace som len ležal.
Foto: Instagram Ivana Bačikovského
Čo bolí viac – padnúť na asfalte alebo v teréne?
Jednoznačne na ceste. V prírode nejazdíte extrémnou rýchlosťou, tridsiatka je už dosť. Padáte v podstate do mäkkého, hlina je predsa len znesiteľnejšia ako asfalt. Navyše, máte aj chrániče. Keď však spadnete na ceste, ste minimálne zodratý.
A ešte jedna vec: často to vôbec nemáte pod kontrolou, lebo neraz skončíte na zemi aj vinou iných.
Pred pár dňami ste počas jazdy za Saganom natočili, ako na žilinskej enduro trati takmer prilbou zaryl do zeme. Šiel na hranici svojich možností?
(smiech) Miestami asi príliš tlačí. Ale to je Sagan, posaďte ho na čokoľvek a pôjde na limit. Nikdy sa nebude len tak voziť.
Čítajte viac Sagan sa cez víkend zabával v slovenskej prírode. Jeho parťák z profipelotónu zachytil, ako takmer ryl tvárou v zemi
Vidíte iskru v jeho očiach, keď si môže niečo takéto skúsiť?
Na ceste občas zašomre, „nech je už konečne po tréningu“ a rozmýšľa, čo bude robiť po ňom. No dajte mu do rúk horský bicykel a zostane na ňom, kým mu ho nevezmete. Vtedy ho to vôbec neťahá domov.
Neskúšali ste ho presvedčiť, aby sa od budúceho roka venoval aj vašej disciplíne?
Stále doňho rýpem, aby si to vyskúšal. V tejto chvíli je však rozhodnutý, že chce jazdiť cross country. Určite si to užije, je to iný charakter pretekov.
Usporiadatelia dokážu neraz vytvoriť až festivalové prostredie. Na ceste sa to nedá – tam je frmol, neustále sa presúvate, nikdy nezostávate na jednom mieste.