O Tadejovi Pogačarovi sme si chvíľami už mysleli, že je nezdolateľný. V lete nás z omylu vyviedol Dán Jonas Vingegaard, ktorý si podmanil „Starú dámu“, no predstavy o nepremožiteľnom slovinskom cyklistovi sa akosi vracajú späť. Rodák z Komendy má za sebou úvod do sezóny 2023 ako hrom. Na čo všetko si môže tento usmievavý mladík trúfať?
Nebudeme zbytočne naťahovať. Pogačar môže naozaj všetko!
Už 30 mesiacov
Absolútna väčšina cyklistov si v sezóne vyberá svoje vrcholy a podľa nich ladí formu . Potom je zopár takých – napríklad Pogačar alebo Wout van Aert – ktorí to nerobia. Sú konštantne na vrchole. Veď slovinský borec sa s víťazstvami lúčil s lanskou sezónou a tú novú vítal rovnako.
V októbri ovládol jednodňovku Tre Valli Varesine a vzápätí aj monument Okolo Lombardska. Vo februári pokračoval v triumfálnej jazde na Jaén Paraiso Interior a potom aj na etapových pretekoch Ruta del Sol. Spôsobom nevídaným.
V jeden deň vystrelil ako raketa už 42 kilometrov pred cieľom a bol fuč. Konkurencia ho dostihla až za cieľovou páskou, kde ju už Pogačar čakal s pokojným tepom – mal totiž takmer minútový náskok.
O necelých 48 hodín – tentoraz už v Andalúzii – sa líder UAE Emirates dvihol zo sedla dvanásť kilometrov pred koncom. V cieli bol z toho 38 sekundový náskok. Aby toho nebolo málo, Pogačar vyhral aj nasledujúcu etapu a boli to preňho už piate víťazné preteky v rade. V minulosti to dokázal iba jediný cyklista.
Legendárny Eddy Merckx…
Čítajte viac Sagan opäť perlil: Dlho som nad tým nerozmýšľal, ale veľa som premýšľal
„Je to iné ako napríklad vo futbale, kde v Premier League dokázali Liverpool s Manchestrom City vyhrať 17 zápasov v rade. V rugby zvládli All Blacks 18 stretnutí a napríklad Novak Djokovič raz ovládol 43 zápasov za sebou. V cyklistike nie že by víťazné série boli neslýchané, sú však skôr vzácne, neobvyklé, vyhradené skutočným velikánom,“ napísal vo februári na margo tohto počinu český portál idnes.cz.
Pogačar napokon vyhral v Andalúzii tri z piatich etáp a sám priznal, že jeho momentálna forma prekvapila aj jeho samého. A ešte jedna zaujímavosť, ktorá dokumentuje nenapodobiteľnosť sympatického Slovinca. Naposledy nevyhral aspoň v jeden deň na etapových pretekoch na Critériu du Dauphiné v roku 2020.
Odvtedy ubehlo 30 mesiacov.
Vážne varovanie
vojnásobný víťaz Tour de France (2020, 2021) je cyklistický vševed. Nie je ako Vingegaard, ktorému sedia predovšetkým etapové preteky s horským profilom, Pogačar sú trúfa všade. Rozdá si to s kýmkoľvek a kdekoľvek. Keď treba, aj zašpurtuje. kopce dáva s prstom v nose, no mačacie hlavy tiež. Jednodňovky, týždňovky, ale aj kráľovské etapáky.
Aj jeho ciele sú nevídané. To, že každoročne zabojuje o žltý dres, je prirodzené, no nestačí mu to. Chce viac. Aj monumenty. Úplne všetky.
Čítajte viac Taliansky supertalent si hlúpo zavaril. Za smrť mačky ho chce minister vyhodiť z krajiny
Pred začiatkom tej pravej klasikárskej jari ich má zatiaľ dva – pedvlani to dokázal na Liége-Batogne-Liége a pred rokom v Lombardsku. Blízko bol aj k triumfu na Okolo Flámska, lenže pred cieľom príliš špekuloval a skončil napokon až štvrtý. A byť štvrtý na západe Belgicka, to je známka obrovskej výkonnosti.
Pogačar si chce dať o mesiac repete', „vyletieť“ na ikonický Paterberg a potom – na dlhočíznej rovine – si proti flámskemu vetru postrážiť náskok až do cieľa. Triumfovať by chcel aj na Miláno – San Remo, čo sú charakterovo úplne iné preteky. Pekelné kocky na Paríž – Roubaix si vraj necháva na neskôr.
Byť šampiónom na Tour a získať všetkých päť monumentov je priam nadľudský výkon a aj keď je Pogačar „nadcyklista“, bude to mať veľmi ťažké. Varuje ho aj Philippe Gilbert, bývalý šampión, ktorý sám ovládol štyri z piatich monumentálnych klasík.
"Vyhrať všetky si vyžaduje veľa energie, veľa sily, pretože sú to veľmi odlišné trasy,“ povedal Gilbert.
„San-Remo je takmer ako stvorené pre šprintérov, potom tu máte Flámsko a Roubaix pre silných a ťažkých chlapov a ďalšie dve – Liége a Lombardsko – zasa pre ľahkonohých pretekárov. Nie je ľahké súťažiť na najvyššej úrovni na týchto piatich pretekoch,“ zamyslel sa Belgičan, ktorý nedávno ukončil kariéru.
Mimochodom, v minulosti to dokázali len Rik Van Looy, Eddy Merckx a Roger De Vlaeminck. A z týchto troch vyhral Grand Tour iba legendárny „kanibal“ Merckx.
Pogačar má veľké a smelé plány, momentálne sa však pripravuje na etapové podujatie Paríž – Nice. Vo Francúzsku od nedele vyzve aj Vingegaarda, ktorému má v tejto sezóne čo vracať.
Zdá sa, že Slovinec je pripravený.
