„Nebol som úplne fit, ale nemusel som napokon brať antibiotiká a už sa cítim dobre,“ vyhlásil.
V Toskánsku vybojoval druhé zlato v tímovej časovke, ale na individuálnu nenastúpil. Ani s odstupom času neľutuje toto rozhodnutie. „Bolo rozumné, v stave, v ktorom som bol, by mi to nič neprinieslo. Viacerí, ktorí boli so mnou vo víťaznom tíme, síce nastúpili, ale či to bol Chavanel, Kwiatkowski či Vanderwalle, ani jeden neskončil v prvej pätnástke a sú to vynikajúci časovkári. Časovku družstiev stále cítili a boli unavení.“
Jedinú výnimku tvorí Nemec Tony Martin, ktorý vybojoval aj medzi jednotlivcami zlato, tretie za sebou. „To je výnimočný pretekár,“ zareagoval Velits. „Vie presne, čo má robiť, aby vyhrával, dokonale sa pripravil. Pred časovkou som býval s ním na izbe, nebol nervózny, ale neuveriteľne sústredený, až som mal strach ho s niečím osloviť a čosi preberať. Pre mňa nebolo prekvapením, že jasne vyhral.“
Nedeľňajší okruh považuje za ťažký, ale nie za najťažší, aký bol v jeho ére na MS. „Ťažko sa porovnáva, dôležité bude, ako si ho pretekári spravia, ako sa bude súťažiť. Určite je náročnejší ako vlani.“
V čom môžu spolujazdci pomôcť Saganovi? „Nie sme jeden z veľkých tímov a nebudeme diktovať taktiku. Pelotón ovládnu iní. Našou úlohou bude, aby sme zostali s Petrom čo najdlhšie, obrazne ho trochu potiahli v skupine, v háku, aby ušetril sily na záver.“ Zdôrazňuje, že v nedeľu nebude mať osobné ambície.
„Nepripúšťam, že by som mal šancu na dobrý výsledok, pretože moja príprava taká nebola. Nie som na úspech pripravený. Neviem, či dorazím až do cieľa. Nie je ideálne, ak cyklista zabalí preteky. Ale keď stratí kontakt so skupinami vpredu, nemá zmysel krúžiť na trati. Nie je potom hanba zosadnúť z bicykla.“