Zajtra je v programe na MS časovka jednotlivcov, ale už ste sa vyjadrili, že zvažujete, či po náročnej nedeli na ňu vôbec nastúpite…
Už som sa rozhodol, že ju vypustím. Necítim sa úplne najlepšie, možno aj preto, že som bol trochu prechladnutý. Trasa časovky jednotlivcov je takmer rovnaká ako časovky družstiev, až na jej záver. Príliš mi nesedí. Rozhodol som sa, že si trochu oddýchnem, potrénujem a sústredím sa radšej na nedeľňajšie preteky jednotlivcov, kde by som chcel pomôcť slovenskému tímu.
V čom boli nedeľňajšie preteky náročnejšie ako pred rokom?
Vlani mi trať časovky podstatne viac sedela. Išla trošku aj v kopcoch, jazdilo sa mi lepšie. Teraz viedla do cieľa dlhá rovina, bola pre silové typy. Najmä Tony Martin a Niki Terpstra jazdili vynikajúco. Ja som sa trápil, nešlo sa mi najlepšie. Musel som úspech vydrieť a som rád, že sme to nakoniec zvládli.
Vysoké tempo ste však vydržali. Do cieľa dorazil váš tím vo štvorici a vy ste boli v nej…
Poviem úprimne, krátko predtým ako sme došli do mesta a blížili sme sa k cieľu, som neveril, že to vydržím. Tempo bolo vysoké a mal som už toho plné zuby. Lenže vzápätí sme stratili Kristofa Vandewalleho a Michala Kwiatkowského a bolo mi jasné, že to musím zvládnuť. Bolo to však už len trápenie.
Zlato ste vybojovali s minimálnym náskokom, do posledných metrov nebolo jasné, kto vyhrá. Mali ste presné informácie, ako sa preteky vyvíjajú?
Vedeli sme, že na prvom medzičase sme viedli, ale potom sme začali postupne strácať. To nie je pre psychiku pretekárov dobré, ak po takom úvode vás súperi dobiehajú. V závere sme úplne presne nevedeli, aká je situácia. Či sme o tri sekundy lepší, alebo už strácame. Bolo nám však jasné, že je to mimoriadne vyrovnané. V záver sme najmä v zákrutách išli na absolútne riziko. Tušili sme, že každá zákruta môže byť dôležitá v boji o zlato.
Čo nakoniec rozhodlo? Mali ste najvyrovnanejší tím?
Ťažko povedať, rozhodovali detaily. Vlani sme dorazili do cieľa všetci šiesti, ale na inej trati. Ani teraz sme neurobili chyby, tím sme mali určite dobrý, hoci som sa v ňom výkonom necítil ako jeho plnohodnotný člen. Ťahal ho Tony a Niki, my ostatní sme však asi príliš nestrácali, len špicu som ťahal aj ja tentoraz kratšie. V úvodnom miernom kopci sme si nechali malú rezervu, mohli sme ísť ešte rýchlejšie a možno získať aj výraznejší náskok. Záver sme však zvládli výborne technicky.
Aj vlani ste získali zlato až po tesnom súboji…
Vlani sme viedli a čakali na posledný tím už v cieli. Teraz to bolo naopak, štartovali sme poslední, čakalo sa na nás. Ani po prejdení cieľom sme hneď nevedeli, ako to dopadlo, až vzápätí bolo všetko jasné. Naša radosť bola akiste aj preto ešte spontánnejšia ako vlani.
Boli také aj oslavy?
Samozrejme, zašli sme si na spoločnú večeru, otvorili sme aj fľašu šampanského. Oslavy však boli skromné, pretože nás čakajú ďalšie preteky.
Z tímu odchádzate, vnímate to ako zlatú rozlúčku s ním?
Ešte nás po majstrovstvách sveta čakajú jedny spoločné preteky, takže sa ešte stretneme, ale to už nebude také dôležité podujatie ako na šampionáte. V pondelok sme sa rozišli, už som sa presťahoval do hotela k slovenskej výprave.