Isteže je rozdiel čakať na súpera Kórea/Nórsko/Nemecko ako na USA/Švajčiarsko/Česko, aj keď v konečnom dôsledku je podstatné pripraviť sa na utorok a zdolať dobrým výkonom hocikoho. Ale hráčov to po zápase škrelo, Tomáš Starosta pre TASR zhrnul:
„Vedeli sme, že je šanca ísť priamo, ale len cez víťazstvo v riadnom čase. Nezačali sme však dobre, v prvej tretine nám chýbal lepší pohyb, potom v druhej sme dostali góly v oslabení a už sme nemali čo stratiť. Chvalabohu sa nám podarilo dať gól a v tretej časti sa nám podarilo vyrovnať a žiaľ nič viac, takže teraz budeme čakať na súpera v najdôležitejšom zápase.“
Podľa skúseného reprezentačného harcovníka nemali mať Slovinci navrch v žiadnej základnej hernej činnosti a ani možno nemali, akurát Slovákov zaskočili aktivitou. Teda pridanou hodnotou, ktorá mierne favorizovaného súpera nepustila do tempa.
„Ten pohyb, to nám nešlo, nedokázali sme sa pohybovať tak, aby sme sa viac udržali v ich zóne. Tým pádom sme sa nemali ako presadiť do šancí. Samozrejme ďalšia dôležitá vec je buly a keď ho nevyhrávame, tak nezískame puk a nemôžeme založiť útok, naopak sa musíme brániť a vynaložiť námahu na zisk puku.“
Tak ako nebol po zápase známy súper, tak nebol známy ani utorňajší termín zápasu. A ani dejisko, lebo z dvoch večerných duelov kvalifikácie sa jeden bude hrať v hale Kwandong. Tá, ktorá v sobotu nepriala šťastie slovenskému hokeju na ZOH v Pjongčangu.
Nešťastné predĺženie
Bohužiaľ, z nájazdov len jeden gól, povzdychol si po prehre so Slovinskom Tomáš Starosta. Zo striedačky sledoval, ako jeho spoluhráči až na prefíkaného Ladislava Nagya, stroskotávali v rozstrele jeden za druhým.
A keď sa na úplne záverečné sólo v 5-kolovej šou za stavu 1:1 chystal Žiga Jeglič, tušil, že slovenskí hokejisti skončia v B-skupine olympijského turnaja na poslednom štvrtom mieste. „Vieme, ako Žiga dáva tieto góly, robil to na Slovane a je v tom vynikajúci. Bohužiaľ aj dnes sa mu to podarilo,“ vravel Starosta.
Michal Krištof však tvrdí, že striedačka neprestala veriť: „Vždy treba veriť až do konca. Chalani veľmi chceli, ale žiaľ, nevyšlo to. Nič sa nedá robiť.“
Zakončenia hráčov, ktorí sú na tieto situácie určení trénermi, nevyzneli presvedčivo. Pre Marcela Haščáka bolo útrpné, že najprv pretrhnutím streleckej smoly na 2:2 poslal zápas do predĺženia, no potom piaty slovenský exekútor dal šancu rozhodnúť slovinskému nájazdovému zázraku. Na otázku TASR, či po skúsenostiach predchádzajúcich spoluhráčov nerozmýšľal radšej nad nejakou „finesou“ ako úspešný Nagy, odvetil:
„A načo by som to robil…, skúšal som to dať tam, kde to dávam vždy, proste mi to nesadlo dobre. A ani ostatným, akosi im tam skočil puk. Tieto nájazdy sú vabank, mňa skôr mrzí, že sme chvíľu predtým nevyužili veľkú šancu v predĺžení troch na troch.“
Nešťastné predĺženie, v ňom akoby Slováci nemali vôľu viac sa vložiť do zakončení vo veľkorysom priestore len šiestich korčuliarov. Dominik Graňák to vysvetlil:
„Tam už psychika robí svoje, my sme vtedy už vedeli, čo by znamenalo dostať gól a čo by to so skupinou urobilo. Nie vôbec nechcem povedať, že sme to radšej chceli dotiahnuť do nájazdov, ale to podvedomie pracovalo. Možno aj pod týmto tlakom sme hrali opatrnejšie a strážili sme si každý svojho hráča. Škoda,, zrejme sme tam zahodili našu šancu, ale teraz sa na to pozerá ináč.“