„V Pjongčangu na majstrovstvách sveta v roku 2009 som absolvovala svoj prvý štart v novej športovej kariére – začala som reprezentovať Slovensko. Bola to moja prvá ,dospelácka' sezóna, v ktorej sa mi začalo dariť. Veľmi sa teším na Južnú Kóreu a uvidím, či v medailovej tradícii budem pokračovať,“ vravela členka banskobystrickej Dukly pred odletom do dejiska.
Už vieme, že tradícia pokračuje – a ešte nie je všetkým biatlonovým súťažiam koniec. Aký však bol Anastasiin začiatok v slovenskej trikolóre? Ako a prečo sa dostala na Slovensko?
Doma bola neperspektívna
Za chyby sa platí – aj pri manažérskych rozhodnutiach v športe.
Ruský biatlon, ktorý sa vzdal talentovanej pretekárky, vie o tom svoje – a slovenský, ktorý ju získal, takisto. Anastasia Kuzminová reprezentuje Slovensko už desiaty rok. Všimli si to aj ruské médiá – najmä po jej štyroch víťazstvách a líderskej pozícii v tomto ročníku Svetového pohára – a na pozadí hlbokého útlmu ruských biatlonistiek.
Ani jedna z nich nestála v tejto sezóne na medailovom pódiu. Z ruskej reprezentácie to vyšlo len Antonovi Šipulinovi, mladšiemu bratovi Anastasie – a príslušná komisia Medzinárodného olympijského výboru ani jeho do Pjongčangu napokon nepozvala.
A pod piatimi kruhmi v Pjongčangu sa ruský biatlon díva na popredné priečky z úctivých vzdialeností…
Denník Sport-Express si položil i odpovedal na otázku – prečo Kuzminová vystupuje za Slovensko a nie za Rusko?
Pripomína, že dvojnásobná olympijská víťazka (v šprinte vo Vancouvri 2010 i v Soči 2014) je v súčasnosti najlepšia z biatlonistiek narodených v Rusku (Anastasia sa narodila v Ťumeni). Z ruského biatlonu ju však vyradili ako neperspektívnu – a tak už desiaty rok získava pre Slovensko úspechy i medaily.
Kuzminová je stelesnenie toho najinšpiratívnejšieho, prečo máme radi biatlon a jeho šampiónov. Nasťa je superrýchla na trati, má pevné nervy. Na rozdiel od väčšiny hviezdnych športovcov je prekvapujúco otvorená, vľúdna a prívetivá. Niekedy to tak býva, že hneď vidíte, že ide o príjemného človeka. V prípade Anastasie a jej brata Antona je to tak, zdôrazňuje komentátorka.
Premiéra SP v Oberhofe 2006
V ruskej reprezentácii si už Anastasiu Šipulinovú pamätá málokto. Vo Svetovom pohári debutovala v olympijskej sezóne 2005/2006 – v zlatých časoch ruského ženského biatlonu. Na vrchole formy boli budúce šampiónky: Anna Bogalij-Titovec, Albina Achatovová, Oľga Medvedcevová a Oľga Zajcevová.
Táto zostava získala zlato v pretekoch štafiet na ZOH vo Vancouvri 2010. Vtedy sa akékoľvek medailové miesto vo Svetovom pohári považovalo za samozejmosť a iný výsledok ako zlato sa v štafetách bral ako prehra.
Dvadsaťdvaročná Nasťa Šipulinová bola v tejto spoločnosti čiernym koníkom. Do ženskej reprezentácie prišla ako dvojnásobná juniorská majsterka sveta – pritom s netypickými charakteristikami ruského biatlonu.
Mala nestabilnú streľbu a na juniorskej úrovni vedela vyhrať s dvoma i viacerými chybami na strelnici. Bežecky však patrila vždy medzi najrýchlejšie – aká to analógia s dneškom!
Vo svojom prvom štarte vo Svetovom pohári v Oberhofe 2006 – mesiac pred zimnou olympiádou v Turíne – skončila v šprinte na 63. mieste so šiestimi nepresnými výstrelmi. Nečudo, že v podmienkach silnej konkurencie viac šancí nedostala. V nasledujúcej sezóne sa však už pripravovala so ženskou reprezentáciou Ruska.
Vtedy ruské olympijské víťazky zo štafety (Bogalijová, Išmuratovová, Zajcevová, Achatovová) jedna za druhou odchádzali na materskú. Tréner ženského tímu Valerij Poľchovskij upozorňoval:
„Ostali sme bez štyroch líderiek, generačná výmena ide rýchlo, nemožno hneď čakať výsledky.“ Šipulinovú pozvali do družstva s dvoma perspektívnymi biatlonistkami – Annou Bulyginovou a Annou Sorokinovou. Bulyginová pod priezviskom Frolinová reprezentuje Južnú Kóreu v Pjongčangu, Sorokinová dávnejšie ukončila kariéru.
Anastasia v decembri 2006 dostala druhú príležitosť v pretekoch Svetového pohára. Jej výsledky boli z dnešného pohľadu ruskej reprezentácie nie najhoršie: obsadila 13., 31. a 48. miesto.
„Kuzminovú by sme potrebovali teraz – aj vo forme z roku 2006. Aktuálne naša najlepšia mladá pretekárka Svetlana Mironovová prvú sezónu začala 50., 43. a 9. miestom,“ porovnáva Sport-Express. Poľchovskij poslal Šipulinovú na preteky Pohára IBU. Ďalšiu šancu vo Svetovom pohári už nedostala – a z Rusiek, ktoré v ňom štartovali, sa neskôr olympijskou víťazkou nestala žiadna…
Uvoľnil ju Tichonov
Anastasia Šipulinová sa vydala za Daniela Kuzmina – rodák z Kamčatky žil v Banskej Bystrici – v lete 2007 porodila syna Jeliseja. V jej osobnom i športovom živote prišiel bod zlomu. Po pôrode sa rýchlo vrátila k tréningom pod vedením Leonida Gurijeva, člena trénerského tímu zbornej.
Mal jedinú podmienku – aby sa Nasťa prispôsobila podmienkam. Okrem iného to znamenalo absolvovať sústredenia bez malého syna, bez úľav v rodinnom živote i neistoty účasti vo Svetovom pohári.
A tak sa Anastasia rozhodla k odvážnemu kroku – nasledovala manžela na Slovensko. Aby mohla reprezentovať novú krajinu, potrebovala súhlas Ruskej biatlonovej federácie. Tá ju prekvapujúco uvoľnila.
„Ja som ju pustil,“ potvrdil bývalý prezident federácie Alexander Tichonov, bývalý skvelý biatlonista, štvornásobný olympijský víťaz. „Zodpovedných som sa pýtal – potrebujeme ju? Odpovedali mi, že nie. A tak som ju uvoľnil bez problémov.“ Bol veľkorysý, ale nie predvídavý.
No – bez problémov. Oficiálnu žiadosť Slovenského zväzu biatlonu mu predložil Ivor Lehoťan, súčasný viceprezident Medzinárodnej biatlonovej únie.
„Prvú žiadosť ošifroval v hornom rohu, čo nezodpovedalo formalitám. Druhú o pár dní už podpísal, ako mal – a Nasťa bola naša.“ V polovici decembra 2008 dostala slovenské občianstvo – a vo februári 2009 na majstrovstvách sveta v Pjongčangu získala pre Slovensko prvú medailu – striebornú v pretekoch s hromadným štartom.
A začala písať príťažlivý príbeh v jej novej domovine.
Z náhradníčky hviezda
Vtedy to ruskú stranu veľmi nevzrušovalo: ženy vyhrali preteky štafiet, Zajcevová masové. O rok pod piatimi kruhmi vo Vancouvri 2010 získala Kuzminová zlato v šprinte, striebro v stíhačke a v Soči 2014 obhájila zlato v šprinte!
Tak sa bývalá náhradníčka ruskej ženskej reprezentácie stala hviezdou svetového biatlonu vo farbách Slovenska. Medailu získala aj na svojej tretej olympiáde – pod vedením svojho manžela Daniela už ako dvojnásobná mamička.
Anastasia načrtla aj rozdiel medzi pôsobením v Rusku a na Slovensku:
„Na Slovensku sa cítim slobodnejšie, nie som pod takým tlakom, nemusím sa pripravovať spoločne s družstvom pod jednotnou metodikou. Keď som cítila, že potrebujem pridať alebo ubrať, rešpektovali môj názor, sama som mohla prijať riešenie, ktoré som považovala za optimálne,“ uviedla už štvornásobná olympijská medailistka.