V hľadisku Olympijského štadióna v Pjongčangu nechýbali významné osobnosti politického života. Z čestnej lóže sledovali program prezident Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomas Bach či prezident Kórejskej republiky Mun Če-in. Prostredníctvom televíznej obrazovky sledovali ceremoniál približne tri miliardy ľudí, priamo v dejisku olympiády malo tú česť 35.000 divákov.
Pestrofarebný program, ktorý sa Kórejčanom podarilo dokonale utajiť až do poslednej chvíle, odštartoval úderom najstaršieho kórejského zvonu Mieru a pokoja. Váži 750 kilogramov a je vyrobený z ťažkého bronzu. Zároveň sa gong symbolicky ozval aj v ďalších juhokórejských mestách. Po ňom nasledoval krátky ohňostroj.
Program sa niesol v olympijskom hesle „Peace in motion“, so základným odkazom harmónie a zbližovania. Ceremoniálom sprevádzalo päť detí, predstavujúcich päť elementov, oblečených vo farbách olympijských kruhov, v spoločnosti obrovského snežného tigra, ktorý je aj maskotom Hier. Nechýbalo množstvo symbolických odkazov na bohatú kórejskú kultúru.
V časti „Harmónia vesmíru“ bubeníci a tanečníci vytvorili na ploche symbol Jing a Jang a obrovskú juhokórejskú vlajku. Vzápätí prinieslo na plochu osem kórejských športovcov už menšiu národnú vlajku s Jing a Jang a štyrmi symbolmi, ktoré predstavujú nebo, zem, mesiac a vodu. Vlajka vystúpala po stožiari za zvukov národnej hymny, ktorú spieval národný kórejský súbor.
Ceremoniál pokračoval v rýchlom tempe tradičným defilé zúčastnených krajín a ich športovcov. Prvou krajinou, ktorej športovci zamávali nadšenému davu divákov, bolo Grécko. V staroveku sa práve pod Akropolou zrodila myšlienka olympijského ducha a symbolicky sa tu uskutočnili v roku 1896 aj prvé novodobé Hry, odvtedy Gréci pochodujú oválom počas ceremoniálu ako prví.
Zvyšok krajín nastúpil podľa kórejskej abecedy hangul, pozostávajúcej z 10 samohlások a 14 spoluhlások. Slovenská ekipa vpochodovala na štadión ako 39. v poradí z 91, o 20.44 miestneho času (12.44 SEČ). Vlajkonosičkou slovenskej výpravy bola lyžiarka Veronika Velez-Zuzulová. V početnom zástupe chýbala napríklad biatlonistka Anastasia Kuzminová, ktorá sa chcela koncentrovať na sobotňajší šprint na 7,5 km.
Ruskí reprezentanti v dôsledku dopingového škandálu nastúpili pod hlavičkou tímu „Olympijskí športovci z Ruska“ a namiesto národnej vlajky korzovali s olympijskou vlajkou, ktorú niesla dobrovoľníčka. Na bielom oblečení im takisto chýbali národné symboly.
Ceremoniál si užívali i „Kokosy na snehu“, po jamajských bobistoch sa na olympiáde premiérovo predstaví aj ženský tím z tohto karibského ostrova. Rovnako ako v Riu 2006, kde súťažil v taekwonde, upútal pozornosť Pita Taufatofua z Tongy. Ten napriek mínusovým teplotám niesol vlajku bez vrchnej časti oblečenia, obutý iba v „žabkách“.
Na záver za mohutného aplauzu publika vpochodovali na štadión pod jednotnou vlajkou symbolicky športovci z usporiadateľskej Kórejskej republiky a KĽDR. Zástavu spoločne niesli juhokórejský bobista Won Yun-jong a severokóreská hokejistka Hwang Chung-gum.
Dve krajiny, ktoré sú de facto vo vojnovom stave, sa na otváracom ceremoniáli symbolicky spojili už na OH 2000 v Sydney, teraz sa tak historicky prvýkrát stalo aj na ZOH. V Pjongčangu bude štartovať i spoločné kórejské družstvo hokejistiek.
Po nástupe krajín pokračoval program predstavením prírodných krás Kórejskej republiky, ďalšie zábery ponúkli pohľad do budúcnosti. Potom sa už pozornosť sústredila na šéfa organizačného výboru Lee Hee-Beoma.
„Šport má nesmiernu silu zbližovať ľudí, prináša harmóniu bez toho, že by eskaloval napätie. Olympijské hry sú celosvetový festival športu a mieru, preto si ich užívajte a napíšte novú kapitolu športovej histórie,“ adresoval svoj odkaz členom širokej olympijskej rodiny.
Po ňom si zobral slovo prezident MOV Thomas Bach. „Je tu čas pre Pjongčang. Počas nasledujúcich dní sa na vás bude pozerať celý svet ako zdroj inšpirácie. Budete nás inšpirovať tým, že budete rešpekovať fair play a zostanete čistí,“ prihovoril sa Bach športovcom. Vzápätí sa postavil k mikrofónu juhokórejský prezident Mun Če-in, ktorý vyslovil oficiálnu formulku: „Vyhlasujem hry v Pjongčangu za otvorené.“
Organizátori až do poslednej chvíle nechceli prezradiť, ako vytvoria symbolické olympijské kruhy. Napokon prekvapili celý svet, keď kruhy vytvorilo 1218 dronov, ktoré sa vznášali nad olympijskou zjazdovkou. Potom slávnostne vztýčili olympijskú vlajku a zástupcovia športovcov, rozhodcov a trénerov predniesli spoločne olympijskú prísahu.
Premietaný klip ilustroval putovanie olympijského ohňa, celkovo pochodeň nieslo 7500 ľudí. Púť sa uzavrela práve v piatok na Olympijskom štadióne v Pjongčangu.
Záverečným členom štafety s olympijským ohňom bola napokon Kim Ju-na. Juhokórejská krasokorčuliarka, ktorá pred ôsmimi rokmi vo Vancouveri získala zlato a na ZOH 2014 v Soči striebro, zapálila olympijský oheň unikátnym spôsobom – cez ľad. Rozhorela sa olympijská čaša v tvare mesiaca, kórejského symbolu prosperity.
Organizátori v očakávaní veľkých mrazov skrátili celý ceremoniál na dve a štvrť hodiny. Napokon teplota klesla „iba“ na mínus 2,7 stupňa Celzia.
Na ZOH 2018 by sa malo predstaviť dokopy 2952 športovcov z 92 krajín, pričom rozdajú 102 medailových kolekcií. Najpočetnejšiu výpravu majú Spojené štáty americké.