Olympijskí exoti majú pokračovateľov aj na blížiacich sa zimných olympijských hrách v Pjongčangu. Ďaleko od domovov prinášajú radosť svojim krajinám, kde sneh a ľad vídať azda len v televíznych spotoch.
Taekwondo vymenil za lyžovanie
Pita Taufatofua z Tongy videl sneh po prvý raz pred dvomi rokmi. Iba niekoľko týždňov pred tým, ako svoju krajinu reprezentoval na olympiáde v Riu 2016. Pozornosť si vtedy nezískal športovým výkonom – v prvom kole taekwonda prehral s iránskym súperom vysoko 1:16 – ale skôr outfitom. Na otváracom ceremoniáli niesol vlajku v (pre Tongu) tradičnej plachte okolo pása, pričom celé telo sa v žiare reflektorov lesklo od kokosového oleja.
Po skúsenosti s letnými hrami ho čaká premiéra na zimných. Ako bežca na lyžiach.
Foto: SITA/AP, Matthias Schrader
„Išiel som do Ria skúsiť vyhrať v taekwonde. Nepodarilo sa, ale mojím cieľom bolo najmä byť samým sebou. Neuplynul ani rok a kvalifikoval som sa na ďalšiu olympiádu. V úplne inom športe. Viem, že patrím k najhorším. Nikto nechce byť na olympiáde posledný, ale stávajú sa aj horšie veci,“ vraví v reportáži pre abc.net.au.
Ostatné týždne trávil vo vychýrenom stredisku v rakúskom Seevalde. Takmer dvojmetrový chlap tmavej pokožky s nie príliš vycibrenou lyžiarskou technikou vzbudzoval pod Alpami značnú pozornosť. Nemá o ňu núdzu ani medzi novinárskou obcou. Údajne má denne viac ako 70 žiadostí o rozhovor.
„Nedržím sa pravidiel, ktoré ostatní ľudia nasledujú. Môj príbeh z Ria, hoci nebol úspešný, je pre nich inšpiráciou. Vedia sa v ňom nájsť. Presviedčajú sa o tom, že obyčajný človek dokáže čokoľvek. Som v najhoršej finančnej situácii v živote, ale na druhej strane sa cítim v najlepšej mentálnej kondícii. Plánujem ísť aj na tretiu olympiádu. A znovu v inom športe“ vysvetľuje.
Ako jediný športovec svojej krajiny s veľkou pravdepodobnosťou znovu ponesie vlajku Tongy na zajtrajšom otváracom ceremoniáli. „Počul som, že je tam veľmi zima. Radšej si dám niečo na seba,“ smeje sa 34-ročný Taufatofua.
Bude súperiť so slovenskými esami
Jednou z najmladších účastníčok olympiády v Pjongčangu bude iba 16-ročná Mialitiana Clercová. Na jej nízkom veku by nebolo nič zvláštne, o najcennejšie športové kovy sa už viackrát pobili aj jej mladšie kolegyne. Zaujímavosťou je skôr jej pôvod i disciplína, v ktorej si pod piatimi kruhmi odkrúti premiéru. Pochádza z Madagaskaru a je zjazdová lyžiarka.
„Som poctená, že môžem byť prvou ženou z Madagaskaru, ktorá sa zúčastní na zimných olympijských hrách. Je nádherné byť tu. Všetko je také skutočné,“ teší sa.
Clercová sa narodila na africkom ostrove. Keď mala jeden rok, adoptovali si ju francúzski rodičia. K lyžovaniu ju priviedol otec Stepháne v troch rokoch. Dcéru bude viesť ako tréner aj v Pjongčangu. Iba 151-centimetrov vysoká súperka slovenských es Petry Vlhovej a Veroniky Velez-Zuzulovej v slalome si zvyká na krutú juhokórejskú zimu.
„Pripravovala som sa vo Francúzsku i iných európskych krajinách. Absolvovala som prípravu aj s belgickou reprezentáciou. Hoci som na vysokohorské prostredie zvyknutá, je tu celkom chladno. Snažím sa prispôsobiť sa,“ dodáva s úsmevom Clercová.
Pridal sa k Rihanne
Prívlastok prvý reprezentant svojej krajiny na ZOH už čoskoro prischne aj Victorovi Whitovi. Do mrazivých končín sa pobral z tropického Barbadosu. Dieru do olympijského sveta chce urobiť extrémnymi kúskami v akrobatickom lyžovaní.
„Stať sa prvým Barbadosanom, ktorý pôjde na zimnú olympiádu, je veľká pocta. Absolvoval som dlhú lekciu plnú výziev. Keď sa učíte nové triky, veľakrát spadnete, kým sa ich naučíte urobiť tak, ako sa majú. Sneh nie je mäkký, pády sú tvrdé a náročné. Na telo i psychiku. Každý deň som vychádzal z komfortnej zóny len preto, aby som dosiahol na svoj sen,“ ozrejmuje White. Podľa jeho slov mu veľkú podporu vyjadrujú aj krajania.
„Mám pred sebou náročnú misiu. Väčšiu ako som ja. Chcem na našom ostrove zaviesť tradíciu a dostať Barbados na mapu zimných športov. Stanovujem nové hranice. Podobne ako Deejay Puffy (dídžej), Rihanna (speváčka) či Darian King (tenista). Všetci sú pre mňa veľkou inšpiráciou,“ uzatvára White.
Plní sen nevlastného otca
Keňania sú v športovom svete známi najmä vďaka atletike, špeciálne vytrvalostným behom. V ostatných športových odvetviach nehrajú prím. Zmeniť by to chcela Sabrina Simanderová. Neznie vám jej meno príliš africky? Niet divu. Od útleho veku vyrastala v jednej z lyžiarskych veľmocí.
„Rakúsko bolo mojím druhým domovom. Nikdy som však nepremýšľala nad tým, že nebudem reprezentovať moju rodnú Keňu. Moja mama i rodina odtiaľ pochádzajú, ja som sa tam narodila. Navyše, snom môjho nevlastného otca bolo, aby sa raz Keňanka predstavila na zimných olympijských hrách. A mojím tiež,“ načrtne v reportáži BBC.
Snežná tigrica, ako znie prezývka usmievavej tínedžerky, si po prvý raz obula lyže z iniciatívy otca Josefa. Mala len tri roky. Rakúšania sa na jej neohrabanú jazdu sprvoti dívali cez prsty.
„Aj v škole som bola jediným dievčaťom tmavej pleti. Na začiatku to bolo veľmi náročné. Všetci sa na mňa stále pozerali. Zízanie ostatných ma však posúvalo vpred. A s odstupom času boli v šoku z toho, ako môže čierne dievča lyžovať tak dobre,“ spomína na náročné detstvo v cudzej krajine 21-ročná Simanderová.
V rodnej krajine bola naposledy pred piatimi rokmi. Stále ju miluje, hoci má ťažké srdce na tamojšiu športovú federáciu. Jej 200-tisícový rozpočet jej pomáhali naplniť iba sponzori. A bežní ľudia prostredníctvom zbierky, ktorú si Simanderová sama zorganizovala po ZOH mládeže 2016 v Nórsku, kde skončila vo všetkých troch disciplínach do 25. miesta.
„Keňania sú uchvátení z toho, čo sa mi podarilo. Ich podpora mi dáva silu. Chcem si dokázať, že som schopná čohokoľvek. Som rada, že nie som jedinou Afričankou v Pjongčangu. Verím, že svetu ukážeme, čoho sme schopné,“ uzatvára rozprávanie Simanderová.
Inšpirácia pre vojnou zmietanú krajinu
Oblečie si na seba výrazne farebnú lyžiarsku kombinézu. Obuje si lyžiarky, zapne ich do zjazdárskych lyží. A vyberie sa pomedzi slalomové bránky najrýchlejšie, ako bude môcť. Shannonovi-Ogbanimu Abedaovi bude pri tom držať palce aj viac ako 4,5 milióna krajanov.
„Eritrejčania si prešli 30 rokmi vojny, pri ktorých mnohí prišli o život. Teraz je to samostatný štát. Naše deti i vnúčatá ho chcú zviditeľniť. Tešíme sa, že k nim patrí aj Shannon. Môže inšpirovať deti z ostatných krajín, že aj bez snehu môžu svoju vlasť reprezentovať v zimných športoch,“ povedal pre CBC jeho otec Walday.
S manželkou emigrovali do Alberty v 80. rokoch minulého storočia. Zo strachu o život. Hoci Abedaovi Kanada prirástla srdcu, v roku 2011 mal jednoduchú voľbu. Chcel reprezentovať krajinu svojho pôvodu.
„Nikdy sa mi o takom prijatí ani nesnívalo. Je to pre mňa veľký záväzok. Stále sa snažím vypustiť z hlavy, že som sa kvalifikoval a splnil si olympijský sen,“ dodáva 21-ročný pretekár.