Najužitočnejší muž hokejových majstrovstiev sveta 2012 so strieborným puncom Ján Laco (36) sa do Pjongčangu teší a priznáva, že v národnom tíme vždy získa nový impulz.
„Mám možnosť reprezentovať krajinu, v ktorej som sa narodil a žijem. To sa dá ťažko s niečím porovnať,“ vysvetľuje rodák z Liptovského Mikuláša.
Ako prebiehalo lúčenie s najbližšími?
Rýchlo (smiech). Z domu som v pondelok odchádzal zavčasu. Manželka odviezla staršiu dcérku do školy, ja mladšiu do škôlky a potom sme sa rozišli každý svojou cestou. Menšia, trojročná sa bude asi o tri dni pýtať, kde je ocino. No inak sú obe zvyknuté, že často niekam odchádzam a zároveň vedia, že sa vrátim späť. Bude to síce trochu na dlhšie, ale zvládnu to bez problémov.
Vníma staršia dcéra, že jej otec ide na olympiádu?
Už má deväť, je to u nej úplne iné ako u mladšej. Vie, že som hokejový brankár i to, že som odišiel chytať za Slovensko. Predtým v Chomutove bola zvyknutá aj na to, že ma takmer každý poznal, každý vedel, kto je Jano Laco. V Prahe je to úplne iné, vo veľkom meste má každú svoju anonymitu.
Zúčastnili ste sa aj na olympiáde v Soči. Spomínate na ňu rád?
Mám zmiešané spomienky. Na jednej strane je veľké pozitívum, že som mal vôbec šancu štartovať na olympiáde, dvakrát som sa dostal i do bránky. To bolo super. No výsledky ma, pochopiteľne, mrzia. Každý chce najmä vyhrávať, a to sa nám tam vôbec nedarilo.
Čo ste si tam najviac užili?
Celkovo olympijskú atmosféru. Otvárací ceremoniál bol úžasný, ale skvelé boli i jednotlivé hokejové zápasy a všetko okolo nich. Olympiáda má výnimočné čaro.
Do Soči ste odchádzali ako trojka, teraz by ste mali byť brankárska jednotka. Je to veľký rozdiel?
Pre mňa vôbec. Keď som v akejkoľvek pozícii, vždy je moja príprava rovnaká. Snažím sa nachystať čo najlepšie a až priebeh ukáže, ako mi to pôjde. Ak bude treba – ako skúsenejší hráč – rád poradím či pomôžem mladším. S touto úlohou nemám žiaden problém.
Ako by ste opísali brankársku trojicu Laco, Konrád, Rybár?
S Braňom sa poznám trochu viac. Vychádzame spolu dobre, je s ním zábava. S Paťom som toho zažil menej, no je to skromný chalan. Verím, že aj vytvoríme dobrú brankársku partiu. Máme si čo povedať a mali by sme si sadnúť.
Ako vám pomáha tréner brankárov Ján Lašák?
Jano je síce na svojom poste nováčik, ale má množstvo skúseností, ktorými vie pomôcť. Obzvlášť z najvýznamnejších podujatí, kde toho odchytal naozaj veľa. Určite nám počas turnaja pomôže. To, že sme kamaráti, v reprezentácii nič neznamená. On je tréner, my sme brankári a nikto z nás nebude vstupovať do jeho kompetencií. My sa máme len pripraviť čo najlepšie na najbližší zápas. Kto pôjde do bránky, ide mimo nás.
Foto: SITA, Brano Bibel
Ste srdciar. Ako prežívate vstup do kabíny národného tímu?
Reprezentácia je pre každého vrchol. Mám možnosť reprezentovať krajinu, v ktorej som sa narodil a žijem. To ťažko s niečím porovnať. Niečo som už v drese Slovenska dosiahol a stále pre mňa pozvánka do reprezentácie veľa znamená. Cítim veľmi pozitívnu energiu. V každom klube vyskočia počas sezóny nejaké problémy, niečo nefunguje alebo sa vám nedarí. No akonáhle prídete do národného tímu, vyčistíte si od toho hlavu. Nemusíte nič z toho riešiť.
Kto je pre vás favorit hokejového turnaja?
Ťažko povedať. Zostavy sú iné, než na aké sú diváci bežne zvyknutí. Chýbajú hráči z NHL a mohlo by to byť zaujímavé.
Máte rešpekt z Rusov?
Dobrý súper na začiatok. Aspoň budeme vedieť, ako na tom sme. Budeme mať ešte plno síl, ale dostaví sa aj mierna nervozita zo štartu turnaja. Verím, že to zvládneme a odohráme dobrý zápas. Azda mi prinesie šťastie aj nová prilba so slovenským motívom.
Čo by ste si v Pjongčangu najradšej pozreli?
Mali by sme sa ísť pozrieť na biatlon, na to sa teším. Mám pocit, že horská dedina je ďaleko, takže neviem, či budeme mať priestor vidieť aj iné športy. Ak by to však bolo možné, rád by som sa šiel pozrieť najmä na Peťu Vlhovú.
Nerozrušuje vás pred olympiádou, že sa vám v sezóne príliš nedarí?
Nie. Príchod do reprezentácie mi vždy pomôže. Aj keď som prišiel pred Nemeckým pohárom, bolo to pre mňa oživenie. Nie každá sezóna vyjde podľa predstáv. No som veľmi rád, že som tu a získam nový impulz. Pred nami je krásne podujatie. Od olympiády mám veľké očakávania.
Vládne v Sparte veľká nespokojnosť s vývojom sezóny?
Umiestnenie nie je podľa predstáv vedenia ani hráčov. Po prestávke máme ešte štyri zápasy a musíme urobiť všetko, aby sme sa dostali do desiatky. V play off to už bude niečo úplne iné.
Nečakali ste, že po príchode do Sparty odchytáte viac zápasov?
Samozrejme, dúfal som v to. Paradoxne, keď som prišiel, môj fínsky kolega Sami Aittokallio začal chytať fantasticky. Rýchlo mi bolo jasné, že priestoru dostanem oveľa menej, ako som čakal.
Nezvyknete ľutovať svoje rozhodnutia. Platí to aj teraz?
Samozrejme. Nikdy neľutujem vlastné rozhodnutia. Keď to začnete robiť, človeka to len brzdí. Treba sa radšej postaviť čelom k tomu, čo sa práve deje.
Čo ste robili, aby ste sa udržali pozitívne naladený?
Klub a reprezentácia sú úplne odlišné veci. Ako som v pondelok vstúpil do kabíny, vypustil som klubové problémy z hlavy. Z kabíny srší obrovské odhodlanie. Veľa chalanov asi nomináciu ani nečakalo, o to viac si všetci vážime, že sme tu. Verím, že sa nám podarí dať dokopy dobrú partiu a všetci urobíme maximum, aby sme odohrali čo najlepší turnaj.