Predovšetkým tá strieborná z Grenoble 1968 je úspech, ktorý sa hlboko zapísal do pamäte niekoľkých generácií priaznivcov hokeja pod Tatrami i za riekou Morava.
Práve v Grenoble odohral obdivuhodný bojovník s číslom 9 na drese najvydarenejší zápas celej svojej hokejovej kariéry. Bol to duel ČSSR – ZSSR, v ktorom Jozef Golonka s céčkom na hrudi priviedol spoluhráčov k historickému triumfu 5:4.
Zverenci Jaroslava Pitnera a Vladimíra Kostku s mimoriadne spoľahlivým Vladimírom Dzurillom v bránke pokorili „zbornú“ komandu vtedajšieho Sovietskeho zväzu, ktorá ani na najväčších turnajoch nepoznala, ako chutí prehra. Odchovanec bratislavského Slovana v tomto pamätnom súboji jeden gól dal (štvrtý) a na jeden prihral.
Golonka mal leví podiel na góle Jaroslava Jiříka na 5:3, ktorý sa ukázal ako víťazný. Hoci Sovieti v neuveriteľnej dráme, ktorá doslova dvíhala divákov zo stoličiek, dokázali znížiť na 4:5, sily na vyrovnanie im už nezostali.
„O rok neskôr sme ich dvakrát porazili na svetovom šampionáte vo Švédsku. V Štokholme sme vyhrali 2:0 a 4:3, takže nikto nemohol povedať, že úspech v Grenoble bola náhoda,“ pripomenul Jozef Golonka.
„Naši priaznivci nás do Grenoble vyprevadili so želaním: nikoho nemusíte na olympiáde zdolať, len Sovietov. Taká bola vtedy u nás atmosféra. Ľudia nás po Grenoble vítali ako hrdinov. Splnili sme im veľkú túžbu. Ukázali sme všetkým, že sa nebojíme žiadnych velikánov. Preto tá moja strieborná medaila z tejto olympiády sa vyrovná aj zlatej,“ zdôraznil povestný bojovník s výstižnou prezývkou Žiletka a pokračoval:
„Všetci sme ťahali za jeden koniec povrazu. Nikto sa nehral na to, že je z Česka, z Moravy, zo severu, alebo z juhu. Neboli medzi nami takí ‚psohlavci‘, ktorí by stále išli proti všetkému a všetkým. Bol som hrdý, že som bol kapitánom toho výborného mužstva. Bol som prvý slovenský kapitán, ktorého si hráči zvolili demokraticky sami. Dali do klobúka lístky s menami, a tak sme zvolili kapitána. Dostal som 95 percent hlasov. To bola vtedy veľká vec.“
Jozef Golonka pri spomienke na tie slávne časy zdôraznil, že z desiatich zápasov sedem vyhrali. „Viedol som ich ako kapitán do ťažkých bojov. Ale, keď si ma zvolili, museli ma aj poslúchať. Všetci sme vedeli, o čo hráme, tak sme do toho išli spoločne. Boli to výborní hráči, ktorí sa zišli v jednom úžasnom mužstve. Klobúk pred nami, čo sme spolu v tých rokoch dokázali. Priaznivcom sme splnili ich veľké želanie. Preto nás mali za hrdinov tých dní,“ konštatoval rodák z Bratislavy.
Golonka prežil krst ohňom pod piatimi kruhmi v roku 1960 na ZOH v kalifornskom Squaw Valley. „Aj s odstupom času tvrdím, že už vtedy bol doping, hoci v trochu inej podobe, ako je teraz. My sme hrali s Američanmi. Dve tretiny sme s nimi držali krok. Dokonca sme viedli o jeden gól 4:3. Po druhej tretine sme išli okolo ich šatne a oni tam mali na tvárach masky – a dýchali kyslík. Hovorili sme si, ‚čo tí blázni tam robia‘. A tretiu tretinu nás v tej vysokej nadmorskej výške doslova prevalcovali. Vyhrali ju 4:1 a celý zápas 7:5. Tam sme prišli o olympijskú medailu. Zostali sme mimo stupňa víťazov. Dlho sme na tento zápas spomínali. Aj na tie masky v americkej šatni. Vtedy doping nebol tak sledovaný,“ doplnil Jozef Golonka na margo zlomového duelu čs. hokejistov na ZOH 1960.