„Keď som prišiel po prvý raz hore, a videl som trať zjazdu, povedal som si, že dole nepôjdem. To by urobil len blázon,“ charakterizuje lyžiarsku očistu bývalý pretekár Franz Klammer. Napokon našiel dostatok potrebnej odvahy a štyrikrát sa tešil z víťazného vavrínu i tučnej finančnej odmeny.
Číselné údaje slávnej zjazdovky vyrážajú dych. Štart? Vo výške 1665 metrov nad morom. Maximálna rýchlosť v zjazde? 150 kilometrov za hodinu. Dĺžka trate? Viac ako tri kilometre. Maximálny sklon? Šialených 85 %. Celkové prevýšenie? 860 metrov.
„Je to ako lyžiarska Veľká cena Monaka v efjednotke či Super Bowl v americkom futbale. Dobrá organizácia, skvelé prachy, fantastická atmosféra,“ porovnáva americký tréner John McBride.
„Víťazstvo v Kitzbüheli si každý pamätá. Rovnako ako triumf na olympiáde či majstrovstvách sveta. Streif si sám vytvoril slávne meno,“ pridáva sa bývalý nórsky reprezentant Atle Skaardal. „Je to kopec ako žiaden iný. Tesne pred štartom prevýši všetky mýty a legendy, ktoré ste o ňom počuli,“ nepochybuje kanadský kouč Rob Boyd.
Slávnemu podujatiu však v utorok ubrala na lesku veľká vlna kritiky z pretekárskych radov.
„Trať? Bola úplne katastrofálna. Nie je v stave, aby sa na nej mohlo súťažiť. Cez víkend musí vyzerať úplne inak. Organizátori majú čo robiť, najmä so skokmi,“ hneval sa úradujúci svetový šampión v zjazde Beat Feuz.
„Videl som len bránky, modré čiary, červené ochranné bariéry a všade dookola veľa bielej. Všetko z toho robí lyžovanie brutálnym. Miestami som si pripadal ako skokan na lyžiach,“ nechal sa počuť Rakúšan Hannes Reichelt. „Všetci sme dochádzali do cieľa bez dychu,“ priznal jeho krajan Matthias Mayer. „Streif vyceril zuby,“ doplnil Vincent Kriechmayr.
Tie ukáže aj mužskej špičke. A bude jej členov poriadne hrýzť…