Teraz čaká Vladimíra Vůjteka ďalší výnimočný zápas proti krajanom, v osemfinále olympijského turnaja v Soči. „Čo sa týka mojich príbuzných, rodina fandí svojim. Takže Klimkovice budú asi rozpoltené,“ vravel s úsmevom 66-ročný Moravák.
Pripravuje sa taktika na Čechov jednoduchšie, keďže ich dobre poznáte?
Ani nie. Dnes už máme k dispozícii takú techniku, že si do detailov vieme naštudovať všetkých súperov. Ako zakladajú útoky,bránia, ako si počínajú v presilovkách, na koho to najčastejšie hrajú. Z videa sa dá zistiť všetko a podľa toho zvolíte taktiku. Jeden druhého dobre poznáme. Otázka znie, komu sa podarí súpera prekabátiť.
Rozprávali ste sa s českým kolegom Aloisom Hadamczikom?
Bavili sme sa, ešte keď sme nevedeli, že proti sebe nastúpime. Česi s nami v predkole príliš nepočítali.
Bol to priateľský rozhovor?
Samozrejme, už sa poznáme veľa rokov, bavili sme sa o hokeji.
Do bránky opäť pošlete Jána Laca. Mali ste dilemu?
Museli sme niečo urobiť. Keď sa mužstvu nedarí, musíte niečo zmeniť a tá zmena sa najviac prejaví v bránke. Jano nás nikdy nesklamal. Keď nastúpil do bránky, vždy chytal perfektne, veď napokon nám vychytal na majstrovstvách sveta striebro. A po šanciach, ktoré sme dali brankárom z NHL sme stavili na neho. Proti Rusom bol fantastický, nebolo čo riešiť.
Splnila hra mužstva v nedeľu vaše predstavy?
Určite. Od začiatku turnaja sme sa chceli spoliehať predovšetkým na kolektívneho ducha, ale nejako sme sa nemohli nájsť. Nemali sme iskru, hráči neboli vyburcovaní. V zápase proti Rusom žila celá lavička od prvej do poslednej minúty. Veľmi si vážim, že sme v tretej tretine vydržali osem minút počas ruských presiloviek. Proti takým silným hráčom, akí v početnej výhode nastupovali.
Ako je možné, že sa hra obrany v porovnaní s prvými dvoma zápasmi natoľko zlepšila?
Na veľkom klzisku sme zúžili brániaci priestor, chlapcom to tak viac vyhovovalo. A zlepšila sa aj vďaka útočníkom, ktorí obrancom pomáhali.
Pred dvoma rokmi ste zdolali Česko v semifinále majstrovstiev sveta, teraz hráte proti sebe na olympiáde. Bude tento zápas dôležitejší?
V Helsinkách sa hralo o medaily. Nevravím, že bol ten zápas dôležitejší, ale bol medailový. Na druhej strane, toto bude súboj o postup na vyššie olympijské poschodia.
Aké máte pred derby ohlasy z domu?
Samozrejme, že na zápas sa tešia fanúšikovia v Čechách i na Slovensku a debatujú o ňom viac ako keby sme hrali trebárs proti Fínom alebo Švajčiarom. A čo sa týka mojich príbuzných, rodina fandí svojim. Takže Klimkovice budú asi rozpoltené.
Tešíte sa na zápas?
Vždy sa teším na zápasy proti silným súperom, nabíjajú ma energiou. Preto som bol sklamaný, že sme s Američanmi vybuchli v druhej tretine. Prvú sme odohrali výborne a potom sme za desať minút dostali päť gólov. Ten zápas sme nezvládli. Za uplynulé roky sme až na finále majstrovstiev sveta proti Rusom odohrali proti silným tímom vyrovnané zápasy. Keď sme nevyhrali, prehrali sme len tesne – s Fínskom dvakrát o gól, s Kanadou o gól. Tie zápasy mali náboj a ja ich mám rád.
Budete nervózny?
Na to už som dosť starý, aby som bol nervózny. Už to beriem ako šport. Som rád, že sme si v nedeľu napravili reputáciu, ktorú sme tu v prvých dvoch zápasoch stratili.