Hrajú ako Beatles – napísal pred začiatkom olympijského hokejového turnaja americký denník Washington Post o štvorici Pavel Daciuk, Iľja Kovaľčuk, Jevgenij Malkin, Alexander Ovečkin. V presilovkách v tretej tretine nastupoval s nimi ďalší útočník Alexander Radulov.
Oduševnení Slováci hviezdam najvyššieho kalibru statočne odolávali, a nielen tak, že by nevedeli kam skočiť a vysielali by signály – Help! Do štatistík vojde zaujímavosť – Slovensko na tretej zimnej olympiáde dvakrát nad Ruskom vyhralo (v Turíne 5:3, vo Vancouvri 2:1 po samostatných nájazdoch) a ani tretí raz v riadnom hracom čase neprehralo.
Keď mužstvá nastupovali na ľad arény Boľšoj, pri vykorčuľovaní Rusov sa spustil nevídaný rámus. Lenže – s postupujúcim časom pozvoľna slabol. V presilovkách opäť nabral grády, no keď hľadisko videlo, že ich obľúbenci nevedia preľstiť slovenskú obranu a za ňou skvelého brankára Jána Laca, postupne utíchalo – a v samom závere úplne stíchlo. Ba v jednej chvíli malo v aréne prevahu slovenské povzbudzovanie.
Vůjtekovi zverenci precitli v pravý čas. Výkony v prvých dvoch zápasoch boli pod našu úroveň, konštatoval tréner.
Včera sa mu konečne objavil na tvári beťársky úsmev. Do slovenských hokejových žíl začala opäť prúdiť energia. Opäť sa chystá veľký zápas veľkých rivalov. Iste – proti Česku to bude iná pesnička než proti Rusku.
Podľa akých nôt a s akými sólistami v hlavných úlohách? Keď sme už spomenuli Beatles, tak – Let it be.