„V Soči však vládne dosiaľ najlepšia atmosféra. Vytknúť zatiaľ nemôžem nič olympijskej dedine ani bežeckým tratiam,“ vraví jeden z najskúsenejších slovenských olympionikov Martin Bajčičák (37).
Aké sú vaše prvé dojmy z dejiska olympijských hier?
Presun do Soči bol síce dlhý, ale bezproblémový. Ubytovali sme sa vo veľmi solídnom komplexe, ktorý sa nám všetkým páči. V porovnaní s predošlou olympiádou vo Vancouveri sme určite našli príjemnejšie prostredie. Izby sú priestranné, vládne tu veľká pohoda. Najviac ma však teší, že na bežecké trate to máme len kilometer, autobusom sa na ne dopravíme za päť minút. Ušetríme tak veľa času, veď pred štyrmi rokmi sme sa z dediny do bežeckého areálu prepravovali aj o štyridsať minút dlhšie.
Na ruskej pôde absolvujete už svoje piate olympijské hry, môžete porovnávať. Akú olympijskú dedinu ste našli v Soči?
Určite lepšiu ako vo Vancoveri, Turíne či Salt Lake City, kde bola veľmi komplikovaná preprava na športoviská. Nachádzame sa v uzavretejšom prostredí. Kedže tu však nie je veľa ľudí, vládne tu príjemná atmosféra, máme pokoj. Navyše, aj trate sú na vysokej úrovni, nie sú vôbec nebezpečné.
Čo vás milo prekvapilo a naopak sklamalo?
Páči sa mi nádherná príroda, ktorá skvele dopĺňa zvyšné prostredie. Všetko je tu prirodzené, človek sa ani na okamih necíti zviazaný. Najviac ma nadchol pohľad na Kaukaz. Naopak, trošku sme pocítili chaos, keď sme si preberali veci. Počas prvého dňa nám nefungovali výťahy, čo sa nás výrazne dotklo – bývame totiž na piatom poschodí. To sú však drobné nedostatky, všetko ostatné funguje výborne. V podstate sa nemáme na čo sťažovať.
Rusi vraj viacero detailov doťahujú na poslednú chvíľu. Pocítili ste to na vlastnej koži?
Všetky tieto informácie sa dozvedám len z médií. V našej olympijskej dedine všetko funguje, nikde zatiaľ nečakáme. Nevidel som žiadne nedostavané budovy ani dnes už legendárne dvojité toalety. Od biatlonistov som však počul, že si ich už stihli vyskúšať (smiech).
Hry v Soči majú byť z bezpečnostného hľadiska jednými z najprísnejších v histórii. Môžete to potvrdiť?
Vôbec to nevnímame. Na trate prechádzame cez stan, kde si overia moju akreditáciu. Nikto neprehliada nás ani batožinu. Nemám pocit, že by tu bolo veľa vojakov. Rusi sa o bezpečnosť jednoznačne postarali, ale zrejme tak, aby sme o nej nevedeli. Z tratí síce vidíme protiraketovú ochranu, na dvoch miestach sa nachádzajú vojenské autá. V podstate mi to však príde tak, akoby som bol kdekoľvek inde na svete.
Aké je v olympijskej dedine strava?
Som celkom spokojní. Nájdeme v nej všetko – od zeleniny a ovocia až po mäso a najrôznejšie prílohy.