Rusko minulo asi 50 miliárd dolárov, aby od základov vybudovalo lyžiarske stredisko v Soči: nielen trate a snežné stroje, ale aj cesty, železnicu, hotely a dokonca elektráreň. To je značný výkon nielen pre to, že zimná olympiáda je čo do rozsahu zhruba tretinová v porovnaní s letnou, a pritom Londýn v roku 2012 za LOH minul len asi 14,5 miliardy dolárov.
Niet pochýb, že aj táto olympiáda prinesie svoj diel nezabudnuteľných spomienok spočívajúcich v niečom väčšom, než je zle postavený záchod. Ale už teraz je jasné nielen to, že táto kandidatúra nemala byť nikdy prijatá, ale tiež to, že celý proces voľby je nezvratne márnotratný a skorumpovaný.
Ruský prezident Vladimir Putin dúfa, že sa jeho investícia z dlhodobého hľadiska oplatí, a že sa Soči stane ruským Courchevelom alebo Aspenom priťahujúcim lyžiarov z celého sveta. Až príliš veľa krajín hostiacich olympijské hry sa spoliehalo na toto zbožné želanie, ktoré sa však vyplnilo len zriedka.
Otázka znie: Ak dáva zmysel vybudovať veľké lyžiarske stredisko okolo Soči – subtropického letoviska pri Čiernom mori na západnom okraji vojnou rozorvaného Severného Kaukazu – prečo už tam dávno nebolo?
Prehnané náklady na olympiádu môžu spôsobiť skutočné ekonomické škody národnému hospodárstvu a majú len malý vplyv na kvalitu súťaží. Kanadský Montreal splácal 30 rokov svoje dlhy z usporiadania letnej olympiády v roku 1976. Grécko za hry v roku 2004 v Aténach minulo 16 miliárd dolárov a prisypalo tak na haldu dlhov, ktoré prispeli o šesť rokov neskôr k zrúteniu jeho ekonomiky – a olympijské športoviská ležia ladom a rozpadajú sa.
Rusko, na rozdiel od Grécka alebo Montrealu, si môže dovoliť zaplatiť. Napriek tomu jednorazové náklady pre krajinu, ktorá potrebuje veľa rozvojových investícií a čelí spomaľujúcemu sa ekonomickému rastu, sú len ťažko ospravedlniteľné.
Výberový proces miesta konania olympiády sa zvrhol v dražbu, kde sa jednotliví záujemcovia prebíjajú v ponukách najväčšieho a najnápadnejšieho divadla. A zakaždým sa ozvú hlasy športových ekonómov aj samotných športovcov, aby vzniklo jediné, trvalé dejisko letných a zimných olympijských hier.
Grécka Olympia, kde sa konali hry takmer 12 storočí od roku 776 pred naším letopočtom, je často navrhovaná ako trvalé miesto konania letných olympijských hier. Samotná grécka vláda na jeho vybudovanie v roku 1980 ponúkala 505 hektárov neďaleko Olympie. Zimné hry by sa mohli konať v Japonsku alebo vo Švajčiarsku.
V týchto trvalých lokáciách by investície do športovísk a ďalších potrebných zariadení dávali finančné zmysel. Tieto miesta by sa stali neutrálnou pôdou, napríklad ako OSN v New Yorku, a ich prevádzku by financovali zisky z predaných vstupeniek, televíznych práv a reklamného tovaru.
Ďalším dôvodom, prečo nájsť hrám trvalý domov, je politika. Soči pritiahlo pozornosť ku kontroverzným ruským zákonom proti propagácii homosexuality. Letné hry v Pekingu 2008 mnohých znepokojovali pre čínske nedodržiavanie ľudských práv. Odvetné bojkoty Spojených štátov a vtedajšieho Sovietskeho zväzu v Moskve 1980 a Los Angeles o štyri roky neskôr napáchali na týchto športových podujatiach značné škody.
Záujem jednotlivých miest a krajín, ktoré chcú organizovať olympiádu, zatiaľ zabránil zmene. Aby sa predišlo kritike, že trvalé umiestnenie hier zvýhodňuje niektorú časť sveta, mohlo by vzniknúť päť trvalých dejísk – v Afrike, Ázii, Európe, Severnej a Južnej Amerike – a hry by medzi nimi kolovali. To by tiež mohlo fungovať.