Hokejoví útočníci Milan Bartovič a Michel Miklík už viackrát precestovali Rusko od západu na východ a späť, ale k pobrežiu Čierneho mora zamieria prvýkrát. V Soči absolvujú olympijskú premiéru. „Doteraz sme žili účinkovaním Slovana v KHL, naša pozornosť sa už obracia na olympijský turnaj a reprezentáciu. Až teraz si uvedomujeme, o čo vlastne ide, kde sa nachádzame,“ povedal Bartovič. Kapitán Slovana sa zúčastnil na štyroch majstrovstvách sveta, no vie, že o pár dní zažije výnimočný turnaj.
„Hokej bude trošku iný, úroveň vyššia. Musíme zabrať ako mančaft, jednoliaty kolektív. A podľa toho bojovať. Dobre a s dobrým výsledkom. Na veľké klzisko sme zvyknutí z ruskej súťaže. Pre chalanov z NHL to bude niečo iné, zažil som to na vlastnej skúsenosti. Viac sa nakorčuľujeme,“ dodal trenčiansky rodák so skúsenosťami z NHL i viacerých európskych líg.
Michel Miklík na rozdiel od tímového kolegu odohral celú kariéru v slovenských kluboch – v Liptovskom Mikuláši, Žiline, Košiciach, Trenčíne a Slovane. Na prahu tridsiatky sa dostal prvýkrát na majstrovstvá sveta (v roku 2012 so strieborným návratom) a krátko po nej okúsi aj olympijskú atmosféru. „Nikdy som si nepredstavoval, že by som si raz mohol zahrať na olympiáde. Splní sa mi sen. Cítil som, že tento rok mám väčšiu šancu vojsť sa do nominácie a som vďačný trénerom za dôveru. Turnaj si chcem užiť a dúfam, že pomôžem tímu,“ vysvetlil rodený Piešťanec.
Na izbe bude Miklík bývať s brankárom Jánom Lacom. V hľadisku zrejme nebude mať žiadnych známych. „Hoci Soči nie je až tak ďaleko, zatiaľ nikto odo mňa vstupenky nepýtal. Nemyslím si, že by fanúšikov odradili bezpečnostné riziká. Tí, ktorí na olympiádu plánovali ísť, určite vyrazia. Myslím, že Soči je momentálne najbezpečnejšie miesto na svete.“
Aj keď už druhú sezónu pôsobí Miklík so Slovanom v KHL, priznal, že s ruštinou je na tom slabšie. „V škole som nedostal žiadne základy a hoci som na zápasoch v Rusku čosi pochytil, veľa toho nenahovorím.“
Bartovič sledoval zimné olympiády v televízii už ako chlapec. „Do pamäti sa mi vrylo až Nagano, prvý turnaj s účasťou hráčov z NHL. Je perfektné, že zažijem olympijskú atmosféru na vlastnej koži. Vo voľnom čase budem dbať na regeneráciu, pomôže mi dobrá kniha či film. A chcel by som povzbudiť aj našich iných športovcov. Ďalšia olympiáda? Fú, to je ešte ďaleko. Človek niekedy nevie, čo bude zajtra, nieto o štyri roky. Ale keď mi bude slúžiť zdravie a budem v dobrej forme, prečo nie.“
Slovanisti sa na pred olympijským turnajom pozitívne naladili na zájazde v Rusku. Bodovali vo všetkých štyroch zápasoch, tri dotiahli do víťazného konca. „Možno sme ani sami nerátali s tým, že budeme takí úspešní. Pokúsime sa v posledných štyroch zápasoch ešte ponaháňať konkurentov pred nami. Šanca na postup do play off žije, hoci je malá,“ komentoval Miklík.