„Predpísané prvky nemáme. Od pretekárky závisí, aké si zvolí. Ide o to, aby sme ich zvládli čo najčistejšie a opticky ľahko. Za to od piatich rozhodcov dostávame body,“ prízvukuje pred premiérou pod piatimi kruhmi.
Čomu ste sa venovali v predchádzajúcich týždňoch a dňoch?
Príprave kombinovanej s rehabilitáciou. Myslím si, že som čas strávila užitočne. Zo Švajčiarska som sa vrátila pred týždňom, doma v Liptovskom Mikuláši som posilňovala a regenerovala: striedala som saunu a masáže. Cítim sa výborne.
Čo vám ukázala posledná súťažná konfrontácia pred olympijským štartom?
Počas trojtýždňového sústredenia vo Švajčiarsku som sa zúčastnila i na pretekoch Svetového pohára – mojich prvých po zranení. Skončila som pätnásta. Žiaľ, súťažili sme na peknej, ale zamrznutej trati. Predtým som dva týždne trénovala, mali sme skvelé podmienky. Mala som pripravenú trocha inú jazdu, ale keďže podklad bol ľadový a nápor na kolená príliš veľký, s trénerom sme sa rozhodli, že pôjdem jednoduchšie a pred Soči nebudeme riskovať. Napriek tomu som rada, že som opäť absolvovala súťažné preteky. Presvedčila som sa, že svoju jazdu ovládam, mám z nej dobrý pocit.
Vynechali ste nejaké prvky?
Áno. Zvolila som ľahšie triky ako som mala vyskúšané v tréningu.
Chceli ste zmiasť súperky?
(so smiechom) Súperky vedia, na čo mám, čo skáčem. My o sebe vieme, ktorá čo jazdí. Konkurencia v Soči je naozaj extrémne silná – predstaví sa dvadsaťštyri najlepších na svete: Štyri Kanaďanky a štyri Američanky sa presúvajú z X-Games, čo je podujatie takmer na úrovni olympiády. Už len to, že v top-dvadsaťštvorke sme dve Slovenky, je naším malým víťazstvom. Kritériá boli naozaj prísne.
V Soči budete riskovať?
(po chvíľke) Hmm – asi áno! Je to vrchol sezóny, takže do svojho vystúpenia musím dať všetko, čo viem.
Aký najťažší prvok máte v zostave?
Deväťstostupňovú rotáciu, teda dve a pol otočky. Bežne zaraďujem do zostavy sedemstodvadsaťstupňovú rotáciu. Rada by som predviedla aj deviatku. Uvidím, ako budú postavené skoky a ako mi zapadnú do koncepcie jazdy. Kvalifikácia a finálová jazda je v jeden deň – jedenásteho februára. Z dvoch jázd sa vyberie lepšia, najlepších osem postúpi do finále.
Operované kolená držia?
Nie sú úplne, úplne zdravé, ale necítim bolesť, čo je super. Keď pôjdem bez bolesti, trúfam si na solídny výsledok.
Kedy ste začali veriť, že účasť v Soči je reálna?
Keď som sa začiatkom leta 2011 dozvedela, že náš šport je olympijský, začala som vážne uvažovať o účasti. Vedela som, že kvalifikácia nebude ľahká, no chcela som to skúsiť. V auguste na Svetovom pohári som si poranila pravé koleno a pochybovala, či to stihnem. Keď som sa po operácii v novembri vrátila na sneh a cítila, že to pôjde, tak som sa k svojmu snu vrátila. Teším sa, že sa mi splnil.
Na olympijskom sľube ste mali premiéru. Ako sa cítite medzi slovenskou olympijskou elitou? Poznáte sa navzájom?
Veľmi príjemne. Dúfam, že sa rýchlo zoznámim so všetkými, ktorých ešte nepoznám. Medzi športovcami vždy panuje družný a žičlivý duch. V dejisku sa najviac teším práve na spontánnu atmosféru. A teším sa aj na našu trať. Je postavená kreatívne, viem, ako bude vyzerať, učila som sa ju z nákresov. Teším sa, keď ju uvidím v reáli.
Nevyskúšali ste si ju v predolympijských pretekoch – podobne ako iní športovci?
Boli v Soči naplánované, mali sme letenky i víza. Týždeň pred odletom nám lyžiarska federácia oznámila, že preteky sú zrušené – oficiálne pre nedostatok snehu. Nie je to však veľký problém. My sme špecifická disciplína v tom, že na pretekoch je trať vždy iná. Väčšinou ani nevieme, ako bude vyzerať. V tom je naša súťaž zaujímavá – dáva priestor kreativite, tomu, čo pretekár v danej chvíli vymyslí.
Čo máte v batožine na voľný čas?
Empétrojku s mojou obľúbenou hudbou, ktorú počúvam aj pri lyžovaní. Posúva ma do výbornej nálady, dáva mi taký flou do jazdy. Keď jazdím, rada počúvam hudbu. Každú voľnú chvíľu sa pokúsim stráviť regeneráciou. A ak sa bude dať, rada pôjdem povzbudiť slovenských športovcov. Vzájomná podpora každému padne dobre.