Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda EURO 2024 EURO 2024 Výsledky výsledky

Posledný zostáva. A víťazí

Na malom rýchlokorčuliarskom ovále v Salt Lake City krúžia vo februári 2002 finalisti olympijských pretekov na 1000 m.

27.12.2013 12:00
Steven Bradbury Foto:
Austrálčan Steven Bradbury a jeho šok v cieli.
debata (1)

Štvorica Mathieu Turcotte (Kanada), Apolo Anton Ohno (USA), Li Jiajun (Čína) a An Hjeon-Su prešľapuje na dlhých nožoch plece pri pleci a stupňuje tempo, piaty finalista Steven Bradbury už jasne zaostáva. Pretekári sa rútia do poslednej zákruty.

Američan a Číňan sa strkajú rukami, Číňan sa neudrží na korčuliach a letí do ochrannej bariéry. Zlomok sekundy po ňom padá aj Kórejčan, ktorý hlavou zrazí na ľad Američana a telom zabrzdí Kanaďana. Do cieľa prichádza ležérnym štýlom Steven Bradbury a vo víťaznom geste rozpaží ruky. Ešte chvíľu nechápe, čo sa stalo. Austrália má prvé zlato v histórii zimných hier a nového hrdinu.

Seriál – Príbehy zimných hrdinov

Všetko sa začalo pred 90 rokmi vo francúzskom Chamonix. Až do začiatku zimných olympijských hier v ruskom Soči bude Pravda prinášať príbehy hrdinov minulých zimných olympiád – oslavovaných, zatracovaných i zabudnutých.

Bradbury okamžite získal nálepku najšťastnejšieho olympijského šampióna v dejinách. A nielen vďaka priebehu finálovej jazdy. V Salt Lake City stáli pri Austrálčanovi všetci svätí. Jeho olympijská púť sa mohla skončiť už vo štvrťfinále, ale rozhodcovia v druhej jazde diskvalifikovali kanadského favorita Marca Gagnona, ktorý nedovolene blokoval Japonca Tamuru. Bradbury vďaka tomu prekĺzol do semifinále. V ňom jazdil až na tretej pozícii, keď došlo ku kolízii Kórejčana Kima s Japoncom Teraom a obaja vypadli…

Rozpaky odohnal gratulant Ohno

„Bol som najstarším finalistom a úprimne – bol som presvedčený, že na nikoho z nich nemám. Z toho sa odvíjala aj moja taktika – držať sa vzadu a vyčkávať, či sa niečo nepredvídateľné nestane. Kolízie nie sú v šorttreku výnimočné. Vedel som tiež, že všetci moji súperi veľmi túžia po zlate a spravia všetko, aby ho získali. Číňan už mal z olympiády dve striebra, Ohna tlačili fanúšikovia a Kórejčana vždy nabudili tréneri,“ vysvetľoval s odstupom času Bradbury v rozhovore pre Australian Associated Press.

„Rád sa dívam na ten hromadný pád, páči sa mi výraz na mojej tvári, keď prídem do cieľa, ale nerád sa pozerám na moju finálovú jazdu. Bol to môj najhorší výkon, ktorý som v ten večer predviedol,“ dodal rodák zo Sydney.

Bradbury priznal, že po pretekoch bol chvíľu v rozpakoch. Tie sa rozplynuli, až keď mu na stupňoch pre najlepších úprimne gratulovala domáca superstar Apolo Ohno. „Mal som šťastie, ale zároveň som bol pripravený. Vnímam to tak, že olympijské zlato bolo odmenou za roky driny, ktoré som tomuto športu obetoval.“

Rýchlokorčuliarom sa stal po otcovi. V pätnástich sa Steven presťahoval do Brisbane, kde boli najlepšie podmienky pre športy na ľade. V roku 1991 bol členom austrálskeho družstva, ktoré získalo zlato na majstrovstvách sveta v Sydney. Odvtedy ho však na korčuliarskych ováloch sprevádzala skôr smola. V devätnástich debutoval na olympiáde v Albertville, štartoval aj v Lillehammeri 1994 a Nagane 1998, pričom v Nórsku prispel k bronzu austrálskej štafety. V individuálnych pretekoch ani raz neuspel hoci patril k širšej špičke.

Korčuľa mu prerezala stehno

Na pretekoch Svetového pohára v Montreale v roku 1994 sa mu jeden zo súperov zarezal korčuľou hlboko do stehna. Bradbury stratil štyri litre krvi a na jeho tele pribudlo 111 stehov. Na ľad sa vrátil po osemnástich mesiacoch. „Takmer som vtedy zomrel,“ komentoval nešťastnú udalosť. V roku 2000 sa na tréningu neúspešne snažil preskočiť korčuliara, ktorý pred ním spadol a hlavou narazil do ochrannej bariéry. Zlomil si štvrtý a piaty krčný stavec, musel nosiť fixačný golier a nebolo isté, či sa ešte niekedy vráti k rýchlokorčuľo­vaniu. O pár mesiacov neskôr zavesili na Bradburyho krk zlatú medailu.

„Strach ma nikdy nelimitoval. Korčuľoval som, lebo som nebol spokojný sám so sebou. V Lillehammeri i v Nagane som túžil po medaile, ale buď som podal slabý výkon, alebo som mal skrátka smolu. Zlomený krk zmenil moje postoje. V Salt Lake City som chcel odovzdať všetko, čo vo mne je, aby som pri odchode z hier nič neľutoval. Mohol som skončiť deviaty, ale vďaka dávke šťastia som bral cenný kov,“ vyznal sa pre Sydney Herald.

Po návrate z olympiády si doma užíval status celebrity. Jeho podobizeň sa objavila na poštovej známke, vystupoval v televíznych šou či v reklame. Vyslovil túžbu stať sa hasičom, zvládol prvé skúšky, ale reklamné aktivity mu zaberali veľa času, ktorý nebol ochotný obetovať. Finančný zisk bol pre neho veľkým lákadlom. „Dlhé roky som na dráhe riskoval, zúčastnil som sa na štyroch olympiádach, ale nikdy som zo športu neprofitoval. Nemohol som rozhadzovať, nemohol som si dovoliť ani opraviť auto,“ komentoval Bradbury.

Dodnes sa živí ako motivačný spíker a zabávač. Vystupoval už v štrnástich krajinách a tvrdí, že túto prácu miluje. Aj názov knihy, ktorú napísal, je príznačný: Posledný zostáva.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Salt Lake City #Steven Bradbury #Príbehy zimných hrdinov