Vo veľkom drevenom zrube sa oslavovala jej medaila, muzikanti práve hrali Kalinku, ľudia sa bavili, spievali, popíjali drinky. Ona bola uprostred spoločnosti a predsa niekde úplne inde, konečne sama so svojimi myšlienkami. Aspoň na chvíľku.
Olympijské dni biatlonistky Anastasie Kuzminovej sú vyplnené vecami, na ktoré nebola zvyknutá. Tlačové konferencie, nekonečné rozhovory pre médiá, dopingové kontroly, fotografovanie s fanúšikmi, spoločenské akcie. Všetko to zvláda so skromným úsmevom a nenúteným šarmom.
Hoci priznáva, že sprievodné znaky úspechu ju vyčerpávajú. „Ale keď som prežila zlato, prežijem aj striebro,“ usmiala sa.
„Sú to výnimočné výsledky, nečakala som ich. Aj seba som prekvapila,“ priznala po tom, čo k víťazstvu v šprinte pridala striebornú medailu v stíhacích pretekoch. V nich sa naťahovala o prvú priečku s Nemkou Magdalenou Neunerovou. „Snažili sme sa, aby ste aj vy mali z toho aspoň trochu nervičky,“ uškŕňala sa pred novinármi. „Bol to veľký boj. Trasú sa mi nohy, som unavená,“ doplnila vážne.
„Neunerová nás nepodržala v stojke, počítal som s tým, že minie viac terčov,“ žartom komentoval Kuzminovej strelecký tréner Juraj Sanitra. O Nemke je známe, že streľba v stoji je jej slabinou, ale napokon netrafila iba jeden terč a prvenstvo si postrážila.
Sledujúc súboj na strelnici Sanitra úpenlivo bozkával krížik, ktorý nosí na krku. „Mám ho už roky a prináša mi šťastie. Je to rituál, ktorý robím na strelnici, keď potrebujem, aby bol pánbožko pri mne a mojich pretekároch. Teraz bol doma už druhé preteky,“ odfúkol si.
„Už ma tu všetci posielajú domov – vraj sme si nabrali dosť a máme dať šancu aj iným. Ale my stále nie sme najedení,“ vravel.
Čo sa týka individuálnych disciplín, Kuzminová je iba v polovici svojho olympijského programu. Vo štvrtok ju čakajú vytrvalostné preteky a v nedeľu preteky s hromadným štartom. „Nechcem o tom uvažovať. Teda – uvažujem o tom, ale nechcem o tom rozprávať. Máme dve medaily, ale náš synček Jelisej si pýtal tri, takže ešte nám niečo chýba,“ komentoval Kuzminovej manžel a bežecký tréner Daniel.
Rodáčka z Ťumene zatiaľ páli na whistlerskej strelnici vynikajúco, z tridsiatich rán minula terč iba trikrát. Strelecká forma jej dáva veľkú nádej v dnešných vytrvalostných pretekoch, v ktorých sa za každý chybný výstrel pripočíta k času jedna trestná minúta.
„Opäť môže získať medailu,“ tvrdí Sanitra. Priznáva, že Kuzminovej medailový apetít prekonáva všetky očakávania. „V jeden cenný kov som dúfal, ale že to budeme mať takto rozbehnuté a ešte pred sebou dve súťaže… To je viac, než sme si predsavzali. Ale prečo nevyužiť šancu? Nasťa má dve medaily a pred sebou ešte dve individuálne súťaže. Môže mať aj štyri cenné kovy, ale nič sa nestane, ak už nepridá žiaden,“ dodáva.
„Biatlon je nevyspytateľný, ale určite zabojujem. Chcem pre Slovensko čo najviac medailí,“ reaguje Kuzminová.
Do Vancouvru odcestovala ako jedna z medailových nádejí, domov sa vráti ako olympijská víťazka. „Čo sa bude diať po príchode na Slovensko? Neviem si to predstaviť. Viem iba to, že prvé, čo chcem vidieť po návrate, je môj synček,“ povedala 25-ročná biatlonistka.
Túži sa vrátiť k pokojnému životu, ktorý viedla doteraz. Tých pár olympijských dní ju však v mnohom poznačí, hoci si to zatiaľ nepripúšťa.
Na otázku, či po ňu a jej vzácnu medailovú batožinu nepríde zo Slovenska letecký špeciál, odvetila: „To je zbytočné, nie som hviezda. Len obyčajný človek. A let by aj tak trval rovnako dlho.“
Obyčajný človek? Tým už nebude nikdy.