Niekdajší kapitán švajčiarskej futbalovej reprezentácie Valon Behrami ukončil v júli tohto roka bohatú kariéru.
Niekdajší spoluhráč Mareka Hamšíka z Neapola si naposledy obliekal dres Brescie, kde slovenský špílmacher taktiež pôsobil.
O konci Behramiho kariéry sa švajčiarske médiá dozvedeli zo sociálnych sietí jeho spoluhráča.
"Pred piatimi rokmi sme si s Larou vymazali všetky profily na sociálnych sieťach. Máme oveľa menej stresu. Smejem sa na futbalistoch, ktorý si celý život dávajú na instagram a potom plačú, že tam na nich útočia.
Ak zbierajú sledovateľov a zarábajú peniaze, prosím. Ale potom nech si vezmú prachy a sklapnú. Ak sa im to nepáči, stačí jediné kliknutie a budú mať pokoj," povedal Behrami v rozhovore pre švajčiarsky Blick.
V rokoch 2012 až 2014 pôsobil v Neapole. Krátko po tom, ako získal s Partenopei taliansky pohár svojmu agentovi zadal jasnú požiadavku.
"Chcel som okamžite vypadnúť preč, lebo ma tam prepadli. Bol som v aute, išli za mnou, nevšimol som si ich. Rozbili mi bočné zrkadlo, stiahol som okno.
Dali mi pištoľ k hlave. Zostal som v šoku, vzali mi hodinky. Jeden mal na hlave pančuchu, druhého som však identifikoval na polícii.

Bál som sa o svoju bezpečnosť. Nakoniec hodinky vrátili, ale bol som rozhodnutý, že pôjdem preč," vysvetlil Behrami.
V detstve utiekol z vojnovej Juhoslávie do Švajčiarska. Po strastiplnej ceste i prvých týždňoch mu hrozilo, že ho z krajiny aj s rodičmi vyhostia. Zachránilo ho 2000 podpisov od členov švajčiarskeho futbalového klubu, za ktorý hrával.
"Ušli sme do Ticina. Plakal som každú noc, dva mesiace vkuse. Bola mi zima, nechutilo mi jedlo, chýbala mi rodina.
Odišli sme z Kosova posledným autobusom. Nemali sme tam budúcnosť. Vyhorel nám dom, zomreli naši príbuzní i priatelia.
Moja teta a strýko sa schovali, ale našli ich. Vojaci zoradili ženy na jednu stranu, mužov na druhú. Následne sa teta i ostatné ženy museli dívať ako chlapov zastrelili," pokračoval Behrami.
S Gutovou-Behramiovou sa stretli na rehabilitácii. S boľavými kolenami debatovali, ako sa na trávnik, respektíve svah, vrátiť čo najskôr. Potom si začali písať, skočili na drink a pochopili, že toho majú veľa spoločného.
"Prešiel som si ťažkým rozchodom. Vzalo ma to, niekedy som spal hodinu denne. Rozpadla sa mi rodina s bývalou partnerkou, nevidel som naše dcéry.
Stretli sme sa s Larou a ona chápala, pod akým som tlakom. Presťahovali sme sa neskôr zo Švajčiarska do Talianska a nikto nás tam nespoznáva.

Na obranu Gutovej-Behramiovej takmer použil aj ruky a pobil sa s jedným z čelných predstaviteľov švajčiarskej futbalovej federácie.
"Kričali sme po sebe s generálnym tajomníkom. Stáli sme tvárou tvár, k potýčke nechýbalo veľa.
Vyčítal mi, že trávim veľa času na hoteli s Larou a jej rodinou. Videl som ju minimálne, dotklo sa ma to," uzavrel 37-ročný Behrami.