Kovár zomrel na infarkt doma v Banskej Bystrici. Jeho priateľka, česká trojnásobná olympionička v zjazdovom lyžovaní Petra Zakouřilová, s ktorou žil, síce privolala rýchlo sanitku, ale už sa mu nedalo pomôcť. Podľa webu olympic.sk mal dlhodobé problémy s krvným tlakom.
Ako pretekár bol Kovár súčasťou mimoriadne mladého reprezentačného tímu mužov, ktorý sa v druhej polovici 90. rokov minulého storočia sformoval prakticky z vekom ešte juniorov. Jediný vekom „muž“ v tíme bol vtedy 20-ročný Andrej Huťka, ostatní mali len od 16 do 18 rokov.
V reprezentačnom tíme boli viacerí pretekári, ktorí sa takisto ako Kovár objavili aj v seriáli Svetového pohára – Michal Rajčan, Vladimír Prevuzňák (dnes tréner Slovenky v českých farbách Martiny Dubovskej), Martin Chorogwicki a Ivan Heimschild, okrem nich aj Matej Gemza (súčasný asistent trénera Petry Vlhovej Livia Magoniho), Ivo Šoltýs, Maroš Hudík (neskôr veľmi úspešný navádzač zrakovo znevýhodnených zjazdárov), Tomáš Hudec (neskôr tréner Petry Vlhovej) a Ľuboš Vaculčík.
Vladimír Kovár patril v tejto partii k najtalentovanejším. V seriáli SP debutoval už ako osemnásťročný. Najviac mu sedel zjazd, no práve ten sa stal pre jeho ďalšiu pretekársku kariéru osudný. Pred Silvestrom 1996 utrpel v náročnom zjazde SP v Bormiu ťažký pád, pri ktorom si potrhal väzy. Kariéru ukončil iba vo veku 22 rokov v sezóne 2000/2001.
Prakticky hneď sa stal asistentom reprezentačného trénera mužov Jozefa Smekala. Spoločne boli na ZOH 2002 v Salt Lake City, kde viedli dvojicu Michal Rajčan a Ivan Heimschild, Kovár sa staral aj o servis ich lyží. Potom prišiel do tímu Veroniky Zuzulovej ako asistent trénera Timoteja Zuzulu.
„V našom tíme bol Vlado niekoľko rokov – hádam päť či šesť. Bol výraznou posilou. Bol to kvalitný tréner s vysokými ambíciami, v práci dobre uplatňoval vlastné pretekárske skúsenosti. Nečudo, že sa neskôr stal reprezentačným trénerom v Poľsku a jedného poľského jazdca viedol aj na pretekoch Svetového pohára,“ zaspomínal si Timotej Zuzula.
Posledné dve sezóny pôsobil Vladimír Kovár ako šéftréner českej juniorskej reprezentácie.
„Vlado bol skvelý chlap. Medzi našou starou partiou práve on pôsobil akoby taká spojka. Naše cesty sa pobrali rôznymi smermi a často sme o sebe navzájom nevedeli, ale práve Vlado bol ten, kto nás v prípade potreby vedel poprepájať. Bol aj veľký dobrák, ktorý kamarátom nevedel povedať nie. Keď som ho poprosil, či by mi neprišiel pomôcť vymaľovať byt, bez problémov prišiel, aj keď žil v inom meste. Vždy mal na tvári úsmev a tak si ho aj budem pamätať,“ povedal pre olympic.sk Ivan Heimschild.