Z malého Ondríka neúnavným každodenným tréningom pod dohľadom trénerky Hildy Múdrej – volal ju teta – vyrástol melancholický elegán, svojho času najlepší krasokorčuliar sveta. A najlepší slovenský športovec 20. storočia.
„U mňa začínal, u mňa aj v roku 1973 skončil. Čo by som dala za to, keby si toto krásne ocenenie mohol prevziať sám,“ vravela so slzami v očiach pani Múdra pri preberaní prestížnej ceny. Bola pri ňom aj krátko predtým, ako odišiel 38-ročný z tohto sveta…
Traduje sa, že keď mal sedem, mama ho priviedla do krasokorčuliarskeho oddielu bratislavského Slovana. Sedemročné chlapča sa vraj roztancovalo, keď sa pozeralo na televízny prenos z európskeho šampionátu 1958 v Bratislave. Zlato medzi mužmi vyhral Karol Divín, Nepelov prvý vzor – a neskôr aj kolega.
Foto: FOTO: JÁN SÚKUP
Ondrej na hviezdne krasokorčuliarske nebo vychádzal postupne. Mal trinásť, keď reprezentoval na zimnej olympiáde v Innsbrucku 1964. Keď kreslil povinné cviky, museli rozhodcovia neraz na kolená, aby videli stopu, skončil na 22. mieste. O štyri roky pod piatimi kruhmi v Grenobli bol ôsmy, o ďalšie štyri sa v japonskom Sappore stal olympijským víťazom!
Za prenikavé úspechy vďačil predovšetkým svojej trénerke, ktorá ovplyvnila nielen jeho kariéru. "Vytrvalosťou, dôslednosťou, sústredenosťou a veľkou zodpovednosťou v práci – a tieto vlastnosti vštepovala aj mne. Ak som dnes taký, aký som, pretekár, ale aj človek, má na tom obrovský podiel aj teta Múdra,“ uviedol pre médiá.
Po zlatom Sappore 1972 chcel prejsť do americkej ľadovej revue Holiday on Ice. Lenže – majstrovstvá sveta 1973 hostila Bratislava a jej slávny rodák tam nesmel chýbať. Gustáv Husák s Petrom Colotkom Ondreja prehovorili. Ešte sa premohol, vyhral, veľkolepo sa rozlúčil – a odišiel do revue.
Foto: Archív Slovenského olympijského a športového múzea
Začal novú životnú kapitolu, v revue pôsobil ako sólista do roku 1986. Usadil sa v Mannheime, pokračoval ako tréner. Nečakane zomrel 2. februára 1989 na komplikácie spojené s AIDS.
„Raz mi v debatách o trénerstve povedal, že sa necíti dobre,“ priblížila jeho trénerka. Vybrala sa za ním do Mannheimu aj s pani Nepelovou.
„V stredu sme sa s ním zhovárali – a vo štvrtok zomrel. Dlho som netušila, čo bolo príčinou jeho smrti. V nemeckom parte stálo, že šlo o rakovinu lymfatických uzlín,“ dodala pani Hilda.
Ondrej Nepela sa tak stal nielen prvým krasokorčuliarom z Československa, ktorý získal olympijské zlato, ale aj prvou známou obeťou AIDS v Československu.
3× Ondrej Nepela
- V rokoch 1969–1973 získal päť titulov majstra Európy, zlatý hetrik majstra sveta pridal v rokoch 1971–73.
- Stal sa prvým krasokorčuliarom z Československa, ktorý získal olympijské zlato.
- V roku 1995 sa dostal na poštovú známku, o dva roky po ňom pomenovali bratislavský zimný štadión.
TV Pravda: Čo sa dialo posledných 7 dní v športe si môžete pozrieť v relácii Týždeň v športe – tenisový špeciál (vysielané 28.1.2019).