Vlhová: Nebudeme plakať
Nie je to Svetový pohár, ani nijaké vážne preteky, iba rozlúčka jednej skvelej športovkyne. Tá druhá, o 11 rokov mladšia, už má tiež vysoké renomé. V závere trate si Veronika odopne lyže a symbolicky ich odovzdá Petre. Tá prejde s nimi nad hlavou cieľom a fanúšikovia uznanlivo skandujú obe mená svetových slalomárok. Aj keď v prípade Veroniky už len s prívlastkom – bývalá.
"Prevzala som štafetu. Taký je život a šport. A čo sme si povedali v cieli? Že nebudeme plakať,“ vravela Petra Vlhová.
Piata najlepšia žena uplynulej sezóny Svetového pohára pridala ďalšie postrehy o sebe aj Veronike: „Už v tejto práve skončenej sezóne som bola vo Svetovom pohári sama, keďže Veronika sa zranila. Vždy bolo lepšie, keď sme tam boli dve. Bola by som rada, keby ešte potiahla, človek však vek neoklame. Teraz ju čaká ďalšia etapa života a ja jej držím prsty, aby sa jej darilo tak ako počas kariéry. Nikdy nezabudnem na naše prvé spoločné pódium vo Flachau, neviem, či sa to ešte niekedy zopakuje.“
Na otázku, či si trúfa zostať vo svetovej špičke tak dlho ako Velez-Zuzulová, 22-ročná Liptáčka odpovedala: „Budem sa snažiť podávať čo najlepšie výkony. Neviem, čo bude o týždeň, nie o pár rokov. Najmä nech mi slúži zdravie, ale človek nikdy nevie.“
Slalom s matuzalemom
Velez-Zuzulová zvolila systém atraktívnych paralelných jázd na rozlúčku s fanúšikmi. Program vypracoval jej otec Timotej Zuzula, spolu doladili detaily. Ešte raz a naposledy sa takto predstavila s členmi svojho tímu, súťažila s manželom Romainom Velezom aj otcom, či talentovanými deťmi aj zástupcami sponzorov. Výnimočná bola hneď jej prvá jazda, keďže po svojom boku mala 93-ročného Otta Krajňáka. Lyžiarsky matuzalem kedysi dávno učil Timoteja Zuzulu stavať slalomové trate a s Veronikou bez problémov zlyžoval kopček s 15 postavenými bránkami.
„Veľmi dobré to bolo, len som ju dobre nevidel, aj keď išla vedľa mňa. Vraj ani nemusela veľmi brzdiť,“ referoval v dobrej nálade v cieli Otto Krajňák.
Ku kariére dvojnásobne druhej najlepšej slalomárky v sezónnom hodnotení Svetového pohára ešte povedal: „Dosiahla toho veľa, aj keď mala smolu, že na olympiádách bola zranená. Aj tak je obdivuhodné, že tam tento rok išla prakticky bez tréningu. A či som jej niekedy niečo radil? Nie, to nepotrebovala. Iba som jej otca a vlastne aj celé Slovensko učil stavať trate.“
Timotej Zuzula bol v cieli poslednej jazdy svojej dcéry dojatý, v očích sa mu zaleskli slzy. Na pamiatku si vzal červenú zástavku z poslednej bránky, ktorú postavil. Neskôr na poslednej tlačovej konferencii hovoril aj o tom, aká bola jeho dcéra lyžiarska žiačka?
"Učila sa rýchlo, ale nebola dravá. Keď dieťaťu hodíte loptu, a ono sa chytí, to je prvý signál, že niečo z neho bude. Ja som Veronike hodil loptu a ona nič,“ zasmial sa Zuzula a ďalej pokračoval:
„Rozhodne sme na začiatku nemali cieľ jazdiť vo Svetovom pohári. Ako sa však zlepšovala, postupne sme pridávali nielen tréningové dávky, ale aj čoraz vyššie ciele. Ja som bol k svojim zverencom vždy tvrdý a vraveli o mne, že nepoznám slovné spojenie „nedá sa“. My sme sa teda s Veronikou riadili tým, že žiadny problém neexistuje. A to nás neustále posúvalo vpred. Ďakujem jej za všetko a teším sa na ďalšiu spoluprácu. Chceme rozbehnúť projekt akadémie, lebo slovenské lyžovanie potrebuje pomoc.“