V očiach jej blikali neprehliadnuteľné iskričky. Žiarila šťastím, spokojnosťou, cítila zadosťučinenie. Na domácom kopci si užívala každý okamih. V hlave jej však prúdili toky myšlienok. Bola vo výbornej, dovtedy životnej, forme, v pozícii druhej najlepšej slalomárky sveta.
Kľúčový telefonát vo výťahu
Napriek tomu premýšľala, či v 31 rokoch definitívne odloží lyže kdesi do kúta garáže. Oddá sa súkromnému životu, možno príde čas i na prvé dieťa.
Rozhodnutie urobila deň po pretekoch. „Bol som práve v hotelovom výťahu. V tom mi zazvonil telefón. Volala Veronika. Povedala: Vieš čo, otec, ideme ďalej,“ spomína si na mimoriadne dôležitý okamih v kariére svojej dcéry a zároveň zverenky Timotej Zuzula.
Tak, ako Veronika, aj on už bol pripravený na to, že vo veľkom lyžiarskom príbehu Zuzulovcov dopíše záverečnú kapitolu. A prijme pracovnú ponuku z Francúzska, kde jeho dcéra žije i trénuje. No stal sa opak.
Aktuálna sezóna naznačuje, že Zuzulovci urobili pod Chopkom jedno z najlepších rozhodnutí. Akoby tušili, že ich čaká ďalšia prajná, priam rozprávková, kapitola…
„Priznám sa, že na koniec som sa už tešil. Rešpektoval som však Veronikino rozhodnutie. Predsa len, lyžovanie stále miluje. Má chuť aj tvrdo pracovať, životosprávu dodržiava do bodky. Hoci to nemá jednoduché. Predsa len, v jej veku si už telo žiada poctivejšiu prípravu, regenerácia trvá dlhšie. Aj preto ju obdivujem,“ vraví Zuzula.
Za tvrdý prístup do starobinca
K dcére mal vždy tvrdý prístup. Neopieral sa o zázemie veľkej firmy, s manželkou pochádzali z bežných pomerov. Vpred ho však hnalo výnimočné zanietenie, láska k športu, viera, že z Veroniky môže jedného dňa vyrásť svetová lyžiarka. Robil pre to všetko – aj to, čo mu nebolo v danej chvíli práve po vôli.
„V duchu som si viackrát hovoril, že raz skončím v najhoršom starobinci,“ smeje sa Zuzula. „Pamätám si, keď bola ešte malým dievčatkom, ako išla na sedačke a vypadla jej z rúk palica. Povedal som jej, že pôjde po ňu. Brodila sa v snehu a priniesla ju späť. Priznám sa, bolo mi jej veru ľúto,“ spomína si na jeden z mnohých okamihov.
Nekonečné tréningy, cesty na svahy, do zahraničia. Vláčenie desiatok či stoviek kilogramov materiálu. Zháňanie natoľko potrebných financií. To všetko bolo životom Zuzulovcov. Za úspechom, slávou, ale aj zaslúženým ohodnotením prešli cez náročnú, dlhú a neraz nie práve najpríjemnejšiu cestu.
Foto: Lubos Pilc
„Z času na čas sa mi vybavia momenty z úplných začiatkov. Ako sme prespávali v aute na parkovisku. Lepšie povedané: Veronika vo vnútri, ja pod autom. Spolu sme sa báli, či na nás niekto nezavolá policajtov. Alebo na chvíle, keď sme v stane prespávali aj desiati. A kúrili sme si sviečkami,“ pousmeje sa Zuzula.
Milých, často nevšedných, spomienok majú Zuzulovci neúrekom. No nielen takých. Nejeden fanúšik lyžovania si spomenie na tlačovú besedu spred piatich rokov, na ktorej sa Veronika rozplakala.
Chceš ešte niekedy lyžovať?
Dôvod bol prozaický – nedostatočné podmienky, nekonečné ťahanice so Slovenskou lyžiarskou asociáciou (trvajúce dodnes), následný mesačný dištanc.
„Už dlhší čas máme dve možnosti – buď skončiť s lyžovaním, alebo odísť preč. Čo bude ďalej, zatiaľ nevieme. Za nami je prvý štvrťrok 2012 a my stále nevieme, ako tu bude fungovať šport, či vôbec bude nejaké lyžovanie,“ hovoril vtedy pred zástupcami médií Zuzula.
Veroniku, už stabilnú členku svetovej slalomárskej špičky, situácia zmohla. Zavzlykala, po tvári jej tiekli slzy. Už mala všetkého plné zuby. No pokračovala – oddane v slovenských farbách. Akoby to nestačilo, dostala už v ďalšom roku znovu tvrdý úder. V októbri 2013 spadla na ľadovci v Hintertuxe a natrhla si krížny väz v kolene. Po sérii vyšetrení jej špecialisti v Lyone povedali, že nemusí podstúpiť operáciu. Ku koncu novembra mala začať s tréningom.
Tak sa i stalo. Po niekoľkých dňoch s ortézou podstúpila ohýbanie nohy v jednom zo sanatórií. Absolvovala kondičné tréningy a postavila sa na lyže. V jednom z oblúkov však náhle pocítila prasknutie a známu bolesť. Spadla a operácia bola nevynutná. Vážnosť situácie podčiarkuje fakt, že lekári v Lyone jej položili zásadnú otázku: Chcete niekedy ešte lyžovať?
Chýbajúca veľká medaila
V tom okamihu bolo jasné, že Slovensko prišlo pred olympijskými hrami v Soči o jednu z mála medailových nádejí. Velez-Zuzulová do Ruska necestovala.
Po rokoch trápenia i bolesti si tak skromne pôsobiaca Bratislavčanka, ktorá emóciami zväčša šetrí, musela počkať na najkrajšie roky až do záveru kariéry. Už v lanskej sezóne žiarila. Po šiestich z desiatich slalomov Svetového pohára sa postavila na stupeň víťazov, dvakrát na najvyšší schodík (zakaždým vo Flachau). V celkovom hodnotení najtočivejšej disciplíny obsadila druhú priečku.
V aktuálnej by sa rada posunula ešte o vytúžený stupienok vyššie. Pred sebou však má aj ďalšie výzvy – majstrovstvá sveta (tohto roku v St. Moritzi), z ktorých jej stále chýba veľká medaila či olympijské hry (v Pjongčangu 2018).
„Veronika má najvyššie ambície. Ktorý športovec ich nemá? Uvidíme však, čo prinesie budúcnosť. Predovšetkým dcére prajem, aby ju tešil život a bola zdravá,“ hovorí Zuzula.
Malý glóbus v rukách či medaila z veľkého podujatia na krku by jej svedčali. A rozhodne by si ich zaslúžila. Za všetku drinu, oddanosť športu či radosť a nadšenie, ktoré roky rozdáva fanúšikom…
Míľniky Veroniky Velez-Zuzulovej
- 2000. Debut vo Svetovom pohári. Mala šestnásť rokov a v obrovskom slalome v Söldene nedokončila prvé kolo.
- 2002. Stala sa juniorskou majsterkou sveta v slalome. Úspech jej priniesol svah v talianskom Sella Nevea. V tom istom roku debutovala aj na olympijských hrách v Salt Lake City.
- 2004. Dočkala sa prvého pódiového umiestnenia vo Svetovom pohári. Po slalome v Zwieseli sa radovala z tretej priečky.
- 2008. V celkovom hodnotení slalomárok obsadila vo Svetovom pohári tretie miesto. Až v deviatich pretekoch sa zmestila do elitnej desiatky.
- 2012. Po prvý raz triumfovala v slalome Svetového pohára. Prajný k nej bol decembrový Semmering (na týchto pretekoch debutovala v kolotoči SP Petra Vlhová). Na jar toho istého roka pozmenila priezvisko. Za manžela si vzala Romaina Veleza.
- 2013. Ďalšie celkové tretie miesto v hodnotení slalomu Svetového pohára.
- 2014. Po druhý raz v kariére (predtým 2003) vynechala celú sezónu. Pre zranenie prišla aj o účasť na olympijských hrách v Soči.
- 2016. Dosiaľ jej najúspešnejšia sezóna. S Fridou Hansdotterovou súperila o malý glóbus pre najlepšiu slalomárku planéty. Napokon obsadila druhú priečku a vytvorila si osobné maximum v počte nazbieraných bodov – 626.