V sobotu podvečer krátko pred sedemnástou hodinou vykorčuľovali s úsmevmi na ľadovú plochu. Keď z nej schádzali, usmievali sa ešte viac a spontánnejšie, viditeľne spokojní. Štvorminútovku odjazdili v rezkom tempe, plynulo, elegantne i s vášňou. Takmer bezchybne – väčšinou na podmanivú hudbu Ennia Morriconeho.
Kým sa klaňali, dopadali na ľad desiatky pozorností od vďačného publika. Keď sa priebežne objavili na treťom mieste a za slovenskými reprezentantmi šlo ešte päť najlepších párov, znamenalo to, že ak sa nič nepredvídané nestane, skončia na ôsmom mieste – rovnako ako pred rokom v Štokholme. Tak aj bolo.
„Hneď sme späť,“ milo zakývala 22-ročná Federica zástupcom tlače, keď po rozhovoroch pre televízie na chvíľku odskočili do kóje, v ktorej sedeli prvé tri páry priebežného hodnotenia. Vtedy už vedeli, že skončia na ôsmom mieste. Kým sa vrátili, malé korčuliarky pozberali plyšové a iné darčeky – a doniesli ich v niekoľkých objemných taškách.
„Pocity budú nezabudnuteľné na celý život. My sme naozaj využili pozitivitu publika a podali sme taký výkon, ako sme chceli. Sme spokojní – aj s celým šampionátom. Pre nás je to veľký zážitok. Tieto preteky ostanú v našich srdciach,“ hodnotil 25-ročný Lukáš – a jeho pôvabná talianska partnerka pár krokov od neho hovorila v podobnom tóne.
„Pocity sú magické a neuveriteľné. Len čo sme vkročili na ľad, dostali sme obrovskú odozvu z publika. Energiu sme pretavili do našej jazdy a užili sme si ju. Získali sme ďalšie skúsenosti.“ Nedoliehala na nich nervozita? „V krátkom programe sme ju pociťovali trochu viac, na voľný sme sa naozaj pripravili na to, že si to užijeme. Už prvý moment, ako sme nastúpili na rozjazdenie, na nás silne zapôsobil. Predpokladali sme, že ľudia nás naozaj podporia počas celého vystúpenia. Páčilo sa mi, že podporovali každý pár, nielen nás, čo nebýva všade. Atmosféra bola možno aj o niečo lepšia ako na hokeji. Vnímal som Federicu, ľudí a seba – a nič iné. Sústredili sme sa na to, aby sme za náš výkon dostali od rozhodcov čo najvyššie levely.“
Aj ich dostali, 158,05 bodu v súčte krátkeho programu a voľnej jazdy je ich doterajším maximom (predtým 150, 57) – absolvovali aj najlepšiu voľný tanec v sezóne? „Ono sa to tak väčšinou stáva, a aj tréneri počas celej sezóny hovoria, že keď sa jazdí so srdcom, vtedy všetko ide lepšie. Je to pravda. Nie vždy sa tak vložíme do jazdy, ako nám to vyšlo tu. Body prišli, natrénované sme mali. Aj sme sa skoncentrovali, aj sme si vystúpenie užívali. To je najlepšia kombinácia,“ zdôraznil Lukáš.
Čo spraví s tanečníkmi ten obrovský aplauz po prvých krokoch na ľade? „Buď ich totálne nabudí alebo zabrzdí. Nás nakopol, pozitívna energia nám pomohla.“ Čo ešte mohli zvládnuť lepšie, čo diváci nepostrehli? " My vieme, keď sa niečoho dopustíme, čo nie je vidieť. Sme si toho vedomí, v sobotu sa našťastie nejaké zakolísanie nevyskytlo, o to máme väčšiu radosť."
Je ôsme miesto reálnym odrazom ich výkonnosti? Uspokojilo slovenský pár? „Ale áno. Každá súťaž je iná, prídu niektoré iné páry, situácia sa mení. Dôležité je, že sme sa zasa posunuli o kúsok, aj keď výsledok je taký ako minulý rok. Odnášame si nové poznatky, jazdiť od takým tlakom je niečo, čo nás naučí odolnosti a prinesie do ďalších pretekov niečo nové. Premotivovaní sme neboli, mali sme dosť času pripraviť sa na to, že ľudia prídu a prejavia nám priazeň. Nachystali sme sa sa tak, aby sme nič neprepískli a zajazdili to, čo vieme. Diváci vo vypredanej hale sedeli až pri mantineli. To je ten tlak, ktorý som spomenul. Napokon – aj my sme iba ľudia. Vyrovnali sme sa s ním dobre, verím, že nás to povzbudí do ďalšej práce – už v príprave na majstrovstvá sveta. Stále je čo zlepšovať, pripravovať sa budeme v zaužívanom režime v Miláne. Trochu si oddýchneme, kým opadne adrenalínový stres – a opäť sa pustíme do tréningu.“ Lukáš na európskom šampionáte v Bratislave 2001 zberal ako jedna z nádejí – z ľadu darčeky a kvety.
Pripomenul si to, keď preberal aj s partnerkou tie, ktoré dostali po voľnej jazde? „Samozrejme. Veľmi som si vtedy v kútiku duše želal, aby som niečo podobné zažil. Veď snívať je dovolené. A že sa tak stane opäť v Bratislave, som ani nedúfal. A vidíte, keď sa to splní, prežívate krásne chvíle. Plyšáky rozdáme našim známym, ktorí majú malé deti, niektoré si možno necháme – také s napísanými venovaniami. Sme však vďační za všetky, veľmi si to vážime.“ Súťaž tanečníkov vyhrali svetoví a európski šampióni z vlaňajška, Francúzi Gabriella Papadakisová s Guillaumeom Cizeronom. Šlo o jedinú kategóriu, v ktorej nezískal zlato líder po krátkom programe, taliansky pár Anna Cappelliniová, Luca Lanotte. „Chceli sme zaútočiť na prvú pozíciu. Tešíme sa, že nám vyšlo,“ uviedla Papadakisová pre médiá.
Agentúrny článok bol nahradený autorským.