Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Najväčší zážitok? Keď som vystupoval v otváracom ceremoniáli v Salt Lake City

Takmer sa nemení. Jozefa Sabovčíka stále zdobí bohatá hriva s vlasmi po plecia a hravý výzor rockera.

08.01.2016 10:00
Jozef Sabovčík Foto:
Po vydarenom štvoritom skoku som nachvíľu zabudol, ako mám pokračovať, priznáva Sabovčík.
debata

„Roky nezastavíš, na ľade ich už poriadne cítim. Od leta mám problém s kolenom. To, ktoré má trápilo predtým, je zdravé, nanič je to druhé. Amatérsku krasokorčuliarsku kariéru som ukončil zranením. Teraz je to podobné, nerád by som takto zavŕšil aj profikariéru, no zrejme to tak bude,“ realisticky podotkne bratislavský rodák.

Štvorák? Keď je človek mladý, nebojí sa

V predvianočnej Prahe vystupoval v rozprávkovej šou No počkaj, zajac!, a tak ho organizátori bratislavského európskeho šampionátu 2016 prišli pozvať na domáci krasokorčuliarsky sviatok. Aj s milým prekvapením.

„Jééj, teta, aj vy ste tu?“ – zareaguje spontánne a vzápätí srdečne vyobjíma Agnesu Búřilovú. Trénerku, ktorá ho doviedla k najväčším úspechom. Bolo zaujímavé sledovať ich voľné spomínanie na tréningy, podujatia, medaily, život s korčuľami. A najmä na skoky, lebo Sabovčíka svet pozná pod prezývkou Jumping (skákajúci) Joe. Aj preto, že sa do histórie zapísal tým, že prvý skočil v oficiálnej súťaži štvoritý skok.

Často si naň spomína?

„Skôr mi to pripomínajú iní. Niekedy si však na to pri skokoch spomeniem. Akurátže mi už tak nejdú,“ zasmeje sa. Ako dlho ho trénovali?

„My sme toho ani veľa nenaskákali, však?“ – pozrie sa na pani trénerku. „Mal som vtedy osemnásť, devätnásť rokov. Nepripadalo mi to ťažké, keď je človek mladý, nebojí sa.“

„Začali sme ho skúšať asi tri roky predtým, než si ho predviedol v súťaži. Vždy iba po sezóne, lebo sme mali strach, že sa dochrámeš (smiech). A skákal si ho na exhibíciách,“ upresní pani Búřilová. Čí to bol nápad?

„Tuším sme boli vtedy v Amerike, v Colorado Springs, keď ma Carlo Fassi (svetoznámy tréner, pozn.) požiadal, či si naň trúfnem. Tam som to prvý raz skúsil. Aj som spadol na koleno.“

„A vzápätí sme navštívili lekára. Nikdy na to nezabudnem. Keď ti spravili röntgen, lekár sa ma pýtal, či si nemal nejaké zranenie. Neviem o tom, že by mal zranené koleno alebo niečo podobné, odvetila som. Čudovala som sa, že naši doktori predtým nič nenašli a tam si bol raz – a už ma na to upozornili,“ dodá Búřilová.

Aká bola pani Agnesa trénerka? Prísna?

„Dobrá. Sem-tam sme sa hádali, a preto sme aj niečo dosiahli,“ podotkne jej zverenec.

K rittbergeru ho vyzvali – dievčatá

Jozef Sabovčík skočil štvoritý tulup počas voľnej jazdy na európskom šampionáte v Kodani 31. januára 1986. Pamätá sa na ten okamih?

„Spomínam si, ako som po vydarenom skoku chvíľu zabudol, ako pokračuje voľná jazda. Vypadlo mi to, kým som sa dostal do tempa, ubehlo pár sekúnd.“

„Vypadla ti takmer minúta. Medzitým si vynechal trojitý skok. Ako skočil štvoráka, pomyslela som si: Panebože, teraz nespraví nič,“ reaguje trénerka. „Skoro to tak aj bolo. Vypadol som z najľahšieho trojáka,“ priznáva Jozef. „Na podrobnosti si už veľmi nepamätám, no po štvoritom skoku som reagoval radostným gestom. Takisto si nepamätám svoju voľnú jazdu zo sarajevskej olympiády. Šiel som ako nejaký autopilot.“

Repríza spomienok chvíľami prechádza do úsmevného dialógu.

AB: „Myslím si, že s väčšími obavami si šiel prvýkrát na trojitého axla.“
JS: „Asi áno.“
AB: „Každý skok dopredu je náročnejší, presne si pamätám, kde si ho skočil. Pamätáš sa?“
JS: „V Brne alebo kde sme boli na sústredení? Nie?
AB: "Vôbec po prvý raz v tréningu. Veľká plocha, červený kruh v strede.“
JS: „Jáj v strede, áno, podľa toho kruhu si na to pamätám…“

Bol nejaký skok, ktorý Jumping Joe nemal rád?

„Rittberger. Ani neviem, prečo. Nešiel mi. Aj trojitého axla som skočil skôr než trojitého rittbergera. Bol to posledný trojitý skok, ktorý som sa naučil. “

zväčšiť Jozef Sabovčík sa srdečne zvítal s trénerkou... Foto: MILOŠ ŽIDÍK, ME 2016
Jozef Sabovčík, Agnesa Búřilová Jozef Sabovčík sa srdečne zvítal s trénerkou Agnesou Búřilovou.

AB: „Začal si ho skákať až v Amerike. Keď si sa naštval, že malé dievčatá skákali trojitého rittbergera – a ja ho neskočím, hneval si sa.“
JS: „No áno, no spočiatku som sa bál.“
AB: „A pamätáš si ten prvý?!“
JS: „Nóó, ako som spadol na brucho?“ (smiech)
AB: „Jozef veľmi málo padal, pri skokoch takmer vôbec. A tam, keď som ho videla na bruchu, prepáč, ale mne to bolo veľmi smiešne, lebo som ťa v takej pozícii nikdy nevidela (srdečný smiech). Na tretí pokus si ho skočil.“
JS: „Mne to smiešne nepripadalo.“

Dva rozdielne životy

Neukončil bronzový medailista z olympijského Sarajeva 1984 kariéru priskoro?

„Amatérsku asi áno, ale nedalo sa nič robiť. Zranené koleno ma rok a pol vôbec nepustilo na ľad. Za rok som podstúpil tri operácie.“ „A na ďalšiu si ísť nechcel,“ doplní Búřilová. „Rok a pol som nejazdil, a mal som len tri štvrte roka na to, aby som sa pripravil na ďalšiu olympiádu v Calgary. To naozaj nešlo. Keď som začal korčuľovať s profesionálmi, už mi amatérsky ľad nechýbal.“

Keď sa rozhovorí o profesionálnej kariére, je vo svojom živle. „V nej som si mohol robiť, čo som chcel,“ zdôrazní žoviálne. Ktorá bola krajšia? „Rád spomínam na jednu i druhú, no boli to dva rozdielne životy.“

Ktoré momenty z nich mu najviac utkveli v pamäti?

„Hm… Z amatérskej určite sarajevská olympiáda a obhájenie titulu majstra Európy. V profikariére som zažil veľa jedinečných momentov, no jeden vyčnieva – keď som vystupoval na otváracom ceremoniáli na zimnej olympiáde v Salt Lake City 2002. To bol silný i emotívny zážitok.“ Pripomenieme: v pasáži o posolstve ohňa a svetla korčuľoval aj v horiacom kostýme. Oheň na tele nepálil?

„Našťastie nie, no mal som prepálený kostým, čo som zistil až potom. Najhoršie však bolo, že som si musel na ohnivo zafarbiť aj vlasy – a farba dlho držala,“ zasmeje sa.

Chýba priestor na originalitu

Ako sa krasokorčuľovanie zmenilo v porovnaní so Sabovčíkovou medailovou érou?

„Keď to s odstupom času hodnotím, som rád, že som korčuľoval podľa pravidiel a hodnotení, ktoré platili vtedy. Ako je to v súčasnosti, ani neviem. Zo začiatku som nemal rád povinné cviky, potom som si na ne zvykol a mal ich rád. Neráčil som sa s piruetami. Najradšej som skákal, ostatné prvky som robil tak, že som musel. Keby som si ich neosvojil, tak by zo mňa nič nebolo. Dnešní krasokorčuliari to majú ťažšie. Systém bodovania je komplikovaný. Nie je taký priestor na originalitu,“ hodnotí Jozef.

„To je presne to, čo hovorím aj ja. Ľudia si dnes nezapamätajú voľnú jazdu ako kedysi: toto bolo typické pre Candelora, toto pre Hamiltona, toto charakterizovalo Sabovčíka. Pretekári musia splniť určité prvky,“ dodáva Búřilová.

Prišli chvíle, keď so svojím športom chcel skončiť?

„Asi dvakrát denne (schuti sa zasmeje). Keď mi to nešlo na tréningu.“ Nevzalo krasokorčuľovanie Jozefovi detstvo?

„Neviem, no nič neľutujem. Nepripadám si, že by mi niečo chýbalo. Keď som mal dvanásť rokov, uvedomil som si, že by som nebol šťastný, keby som nemohol korčuľovať,“ vraví.

Rozhodcovstvo neláka?

„Nikdy ma nelákalo rozhodovať. Oveľa radšej trénujem, aby som pomohol deťom, aby sa čo najmenej zranili. Nie sú povinné cviky, technika korčuľovania sa ťažšie udržiava alebo vyvíja. Najmä u malých detí. Každý ich tlačí do skákania, v štrnástich majú problém s bokmi. Mám krasokorčuliarsky klub, snažíme sa ho rozvíjať.“ Vidí tam nového Sabovčíka?

„Možno Sabovčíkovú. Nemáme chlapcov, jasnú prevahu majú dievčatá. V Utahu, kde žijem, chlapcov oveľa viac lála hokej alebo basketbal.“

Kde sa pivo varí…

Sabovčík zvykol oslavovať svoje narodeniny – mal ich nedávno – na ľade. Dodržiava túto tradíciu?

„Ak myslíte štvoritý skok, tak už nie. Naposledy som ho skočil, keď som oslavoval 44. narodeniny – aby to bolo štýlové. Teraz mám o osem viac. Ale áno, na narodeniny vždy jazdím. Kým som si nezranil koleno, skákal som trojitého tulupa, teraz len dvojitého axla a salto. To stačí. Salto ešte zvládnem.“

zväčšiť Salto ešte zvládnem, vraví bratislavský rodák. Foto: MILOŠ ŽIDÍK, ME 2016
Jozef Sabovčík Salto ešte zvládnem, vraví bratislavský rodák.

Zo skokových variácií prechádzame na pokojnejšiu a technickejšiu pasáž – záľuby.

Pribudlo k stolárstvu, hudbe a maľovaniu niečo nové v poslednom období?

„Varím pivo. Celkom mi to ide. Je to taká zábava. Stolárčina šla trošku bokom, lebo mi väčšinu času zaberá trénerská práca. Je rozťahaná počas celého dňa. Deti idú na ľad pred školou, potom aj po škole. Áno, maľujem, ale len doma steny. Na obrazy už nie je čas. Robil som všetko možné, nenudím sa.“

Čo doma zmajstroval?

„Písací stôl, prerobil som celú kuchyňu – dvierka, šuplíky, všetko. Ale – tým sa neplánujem živiť. Aj keď mám ponuky od ľudí, aby som im zhotovil nejaké veci. Nemám čas, manželka mi vždy navrhne nejaké projekty, vždy sa nie čo nájde. Niečo by zo mňa bolo, no ja som vždy túžil korčuľovať.“ Podali sa synovia na otca?

„Ako sa to vezme. Mladší hrá na bicie, bude z neho zrejme muzikant. Starší hrá na gitare, spieva, no kľúčovo sa venuje filmu, vyštudoval filmovú akadémiu.“

Doma som tu, domov mám v Utahu

<ak>Hovoria deti aj po slovensky?

„To je ťažké, som jediný, kto rozpráva po slovensky. Počas zimnej olympiády 2002 v Salt Lake City, kde som pracoval ako atašé slovenskej výpravy, sa ku mne hlásilo veľa Slovákov i Čechov. Jedno dievča mi sľúbilo, že naučí deti po slovensky, no potom sa neozvalo.“

Ako je to so srdcom? Tiež je na polovicu slovenské a na polovicu americké, ako vaše Vianoce? (po chvíľke) „Neviem, ako na to odpovedať. Doma budem vždy tu, no domov mám tam, kde mám svoju rodinu. Asi áno, je to tak na polovicu. Na Slovensko zavítam raz-dvakrát do roka. S rodinou málokedy. Keď sem môžem prísť, deti majú povinnosti v škole, keď by mohli ony, mal som vystúpenia. Keď skončím s korčuľovaním, bude to jednoduchšie,“ zdôrazní.

„Je dosť možné, že vystúpenie v Prahe bolo mojím posledným. Pred pražským publikom určite. Už mám korčuľovania dosť. V tomto roku zrejme ukončím profikariéru. Musím si dať koleno do poriadku. Nie kvôli korčuľovaniu, teraz mi je nepríjemné ísť aj hore schodmi,“ povzdychne si.

Čo tak ukončiť kariéru v Bratislave, kde sa mohutne odpichol do krasokorčuliar­skeho sveta?

Exhibícia, ktorou vyvrcholí bratislavský európsky šampionát, bude 31. januára. Presne v deň, keď Sabovčík skočil v spomenutej voľnej jazde na ME v Kodani štvoritý skok.

„Áno, to vychádza presne,“ potvrdí. „Urobím pre to všetko, no v tejto chvíli to ešte neviem,“ dodá.

Držme organizátorom palce, aby im to vyšlo.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #ME v krasokorčuľovaní 2016 #Jozef Sabovčík