Počerný madridský rodák Javier Fernández vyzerá ako člen základnej jedenástky futbalového Realu alebo Barcelony. Ale zdanie klame, od soboty je majstrom Európy v krasokorčuľovaní. Prvým španielskym v histórii tohto športu. "Zo všetkého najviac chcem teraz objať rodičov. Oni urobili zo mňa to, čím som,“ uviedol v prvej reakcii po zisku zlata.
Pôvodne bol len jeden z uchádzačov o medailu. Z jeho voľnej jazdy sa však stala najsledovanejšia šou večera. Pod Fernándezom v Záhrebe horel ľad. Štvoritý tulup, štvoritý salchow v kombinácii s trojitým tulupom, ešte jeden štvoritý salchow, trojitý axel, trojitý lutz. A všetko s čistým štítom. Skokanskú explóziu doplnil nenútenou pohybovou groteskou na spôsob Charlieho Chaplina. Dvadsaťjedenročný Španiel predviedol jedno z najlepších vystúpení v modernej ére krasokorčuľovania. Výsledná známka 186,07 je druhé najvyššie ohodnotenie voľnej jazdy, lepší bol len Kanaďan Patrick Chan na MS 2011 (187,96). Celkovým súčtom 274,87 spolu s krátkym programom zdolal druhého Francúza Florenta Amodia o vyše 24 bodov.
"Nebolo jednoduché vtesnať tri štvorité skoky do jednej voľnej jazdy. Bol som trochu nervózny, dopadlo to však nad očakávanie,“ priznal nečakaný víťaz.
Keď už bolo isté, že ho nik nepredstihne, španielske rádio prerušilo svoj futbalový prenos, aby sa mohlo spojiť s čerstvým európskym šampiónom. Športový denník Marca pod titulkom Génius na ľade napísal: "Máme tu nového génia. Vydal sa po neprebádaných chodníčkoch, po ktorých nešiel žiadny španielsky športovec pred ním.“
Ku krasokorčuľovaniu priviedla Javiera staršia sestra Laura. Mal vtedy iba šesť rokov, ale ako každý španielsky chlapec hrával aj tenis a futbal a pričuchol aj k hokeju. Trvalo dva roky, kým u neho zvíťazila elegancia na korčuliach. Prvý trojitý skok ustál ako 12-ročný. Sedemnnásťročného si ho všimol ruský tréner Nikolaj Morozov a zavolal ho na prípravu do Spojených štátov amerických. Z New Jersey jeho kroky viedli do Toronta, kde sa od roku 2011 pripravuje pod vedením bývalého majstra sveta a strieborného olympionika Briana Orsera.
"Keď som s ním začal pracovať, videl som veľa talentu, ale aj málo disciplíny. Tak som mu vravel, že keď chce byť úspešný, musí poslúchať trénerov,“ vravel po roku spolupráce Orser. Keď mal Fernández osemnásť, prebojoval sa na olympijské hry vo Vancouvri ako prvý Španiel od roku 1956 a čias Daria Villalbu. O rok v Soči by chcel byť prvým, komu zavesia na krk zlatú medailu.