Z hotela vychádza na maximálne päť hodín denne. Zvyšný čas okrem iného počúva, ako v ostatných izbách trénujú izolovaní hráči.
Foto: Archív Dávida Olasza
Počuť to aj cez stenu?
Samozrejme. A je to celkom nepríjemné (úsmev). Keď niekto nado mnou začne skákať, trvá to zväčša aj hodinu. Sú však aj horšie veci – keď si napríklad hráč vedľa ťuká loptičkou o stenu. Je to nízkofrekvenčný zvuk, ktorý neprebije ani hudba. Cítite ho v posteli i vo vzduchu.
Všimli ste si na hráčoch nervozitu?
Nejaká tu predsa len je. Napokon, nie je to jednoduchá situácia. Väčšina z nás môže odísť z izby na päť hodín denne – je to akési menšie zlo – no nemôžem nič povedať, lebo poznám aj takých, ktorí sú v totálnej izolácii. Musia s tým poriadne bojovať.
Päť hodín platí pre hráčov aj trénerov?
Áno. S Norom a Richardom Gasquetom sme vytvorili minibublinu – z izieb spolu vychádzame i vraciame sa do nich. Presúvame sa jedným autom, trénujeme na kurte aj v posilňovni, stravujeme sa v klubovom stane. Dokonca musíme chodiť aj jedným výťahom.
Stačí vám to na prípravu v exteriéri?
Ak by to bolo týždeň pred začiatkom Australian Open, poviem áno. Sme tu však dlho, niekto potrebuje dlhší tréning. Noro si na začiatku decembra prisadol prst a mesiac mal ruku v dlahe. Následne dostal koronavírus a mal aj menšie príznaky. Vraveli sme si, že to v Melbourne doženieme. Úplne nám to nevychádza, ale nie je to ani zlé. Máme sa vari sťažovať? Stále patríme medzi tú šťastnejšiu skupinu, ktorá aspoň môže z hotela vyjsť von a nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Foto: Archív Dávida Olasza
Môžu hráči zvyšný čas preležať pri televízore?
Záleží od toho, kedy trénujú. Ak tam vznikne priestor väčší ako 24 hodín, mali by niečo robiť. Aspoň nejaké cvičenia s vlastnou hmotnosťou či dýchacieho charakteru. Keby sme trénovali každý deň v rovnakom čase, ostatné hodiny by boli akurát vhodné na regeneráciu.
A čo tenisti, ktorí sú po celý čas zatvorení v prísnej karanténe. Budú môcť potom priamo nastúpiť na zápas?
Zostanú im tri dni na ľahší tréning. Navyše, WTA prišla s dobrou myšlienkou – usporiadala pre nich krátky miniturnaj, na ktorom si to ešte pred začiatkom grandslamu rozdajú medzi sebou. Samozrejme, budú to mať veľmi náročné. Niečo sa dá odtrénovať aj v hoteli medzi štyrmi stenami, ale je to neporovnateľné s bežnou prípravou.
Vymenujte troch najlepšie fyzicky pripravených hráčov…
Dnes sú všetci veľmi dobre pripravení. Tenis sa stal rýchlostno-silovým športom, na kurte je to základ. Na pomalších povrchoch je skvelý Diego Schwartzman. Novak Djokovič má všade excelentný pohyb. Vybrať troch je náročné, v tomto smere je to veľmi tesné.
A čo Nadal s Federerom, je na nich vidieť, že to najlepšie už majú za sebou?
Ťažko povedať. Obaja sú herne takí vyspelí a inteligentní, že aj keby mali fyzické nedostatky, dokážu ich zakryť.
Foto: SITA/AP, Kin Cheung
Koronavírus už prekonalo mnoho športovcov. Vie sa, aké stopy na nich zanecháva?
U každého je to inak. V Národnom tenisovom centre šli po chorobe všetci hráči na záťažové testy, pozreli sa im na činnosť srdca, pľúc, spravili sa krvné odbery a skontroloval celkový zdravotný stav. Najväčšie stopy zanechal COVID-19 práve na Gombosovi – funkcia jeho pľúc sa zmenšila o osem percent. Postupným tréningom by sa to malo dať do normálu. V posledných dňoch mám z neho pocit, že sa mu vracia forma.
Obmedzenia plynúce z pandémia sú veľký nápor aj na hlavu. Súvisí psychika aj s kondíciou?
Všetko s ňou súvisí. Mentálna pohoda sa obzvlášť prejaví počas zápasov. Ak hráč nemá pokoj a nevydarené údery spája s tým, že si ich dva týždne nemohol poriadne precvičiť, tak mu to nepomôže. Naopak, niekomu možno tenis chýbal a bude pozitívne vyhladovaný. Očakávam skôr negatívne dopady.
Ktorý z grandslamových turnajov je najnáročnejší po kondičnej stránke?
Každé podujatie limitujú iné podmienky. Austrália je náročná, lebo vás tu môže prikvačiť aj 45 stupňov Celzia. Na Roland Garros je pomalá antuka, hráči sa na každý víťazný bod viac nadrú. Tráva zasa nezvyčajná, špecifická na pohyb – ani na nej to nie je jednoduché. Na US Open býva veľmi vlhko, ak sa k tomu pridá aj teplo, nejeden hráč má zarobené na kŕče. Povedal by som to asi takto: z hľadiska podmienok je najťažšie v Melbourne a v New Yorku, pokiaľ však ide o herné zaťaženie, dominuje Paríž.
Ak na začiatku Australian Open udrú horúčavy, bude to väčší problém ako po iné roky?
Juhoameričania na tom budú asi o poznanie lepšie, ako Európan, ktorý prechádza zo zimy do tepla a navyše ho zatvorili na dva týždne do klimatizovanej izby. Rýchlejšie sa aklimatizujú. Avšak koronakríza je nevyspytateľná, uspieť môže aj ten, kto si s ňou najlepšie poradí – kto v nej dokáže nájsť pozitívum. Všetko môže byť napokon úplne inak.
Foto: SITA/AP, Andy Wong
Celá spoločnosť mesiace prakticky hibernuje – deti nechodia do školy, na krúžky, nešportujú. Bude to mať nejaké následky?
Pravdepodobne áno. Pohyb je zároveň mentálnou hygienou. Počas prvej vlny som sa zhováral s niekoľkými odborníkmi a väčšina sa domnieva, že v spoločnosti bude narastať nervozita, dokonca aj depresia. Šport, ktorý je do istej miery obmedzený, je najlepší liek. A či uplynulý rok niekedy dobehneme? Bolo by vhodné to urobiť postupne, nie zbrklo. Keď môj dedko berie lieky na tlak a tri dni na ne zabudne, nedá si potom štyri naraz – nepomohlo by mu to.
Aké kondičné minimum odporúčate ľuďom, ktorí dnes trávia celé dni doma za počítačom?
Stačí niečo malé mobilizačné – trebárs aj v sede. Nemusí to byť žiadny lokomočný pohyb. Napríklad pár minút práce s vlastnou hmotnosťou. Pokojne zapojiť aj deti. Samozrejme, treba upraviť aj stravu. Výdaj energie je v tomto čase menší, všetko navyše sa zbytočne na človeka nabaľuje. Ľudia sú potom nervózni a nadbytočné kilá ťažko zhadzujú. Problémom treba predchádzať a nie ich dodatočne riešiť.