Keď sa Rafael Nadal postavil v nedeľu večer pred niekoľkotisícový dav na dvorci Philippa Chatriera, v rukách stískal Pohár mušketierov – trofej, pre víťaza Roland Garros.
Na prvý pohľad sa zdalo, že fenomenálny Španiel si ďalší veľký triumf neužíva. Akoby radosť z jedenásteho víťazstva na druhom grandslame roka prekryla rutina, zovšednela.
Rovesníci? Mlaď? Bez šance
Napokon, prečo nie?
Lenže navonok chladno pôsobiaci Nadal bojoval vo svojom vnútri s návalom emócií. V okamihu, keď zaznel potlesk a vzápätí z reproduktorov i tóny španielskej hymny, zaleskli sa sedemnásťnásobnému grandslamovému šampiónovi v očiach slzy.
„Keby mi pred siedmimi či ôsmimi rokmi ktosi povedal, že na tomto mieste budem stáť aj v 32 rokoch s trofejou v rukách, odvetil by som mu, že je to nemožné. No pozrite sa, som tu a v rukách držím pohár,“ hovoril Nadal po finálovom súboji s Dominicom Thiemom.
Rodák z Malorky pôsobil skromne, akoby s hanbou či rozpakmi sa fanúšikom ospravedlňoval, že z francúzštiny prešiel do angličtiny. Nevytváral okolo seba auru nedostihnuteľného superhrdinu.
Napriek tomu, že mohol. Veď v Paríži znovu rozdrvil konkurenciu. Šancu na úspech nedal rovesníkom ani mladšej generácii. Práve finále potvrdilo, že Nadala ešte nemožno odpisovať, hoci sám pripustil, že už čoskoro príde čas, keď sa s Pohárom mušketierov poláska ktosi iný.
„Dominic, si skvelý kamarát, človek, tenista. Som presvedčený o tom, že na tomto turnaji sa dočkáš triumfu. A nie len raz,“ hovoril Nadal svojmu sokovi.
Čas o osem rokov mladšieho Rakúšana zrejme príde – napokon, antuku zbožňuje, cíti sa na nej ako doma. Lenže aj on si pravdepodobne musí počkať na dôležitý okamih – keď sa s kariérou rozlúči Nadal.
Ten je s druhým grandslamom roka spätý ako žiaden iný tenista s ktorýmkoľvek iným turnajom.
Neustály hlad po úspechu
Samozrejme, sú tu wimbledonské legendy – Švajčiar Roger Federer (osem titulov) či Američan Pete Sampras (sedem). Zabudnúť nemožno na Chris Evertovú, ktorá uspela v Paríži sedemkrát, no nikdy nezískala viac ako dva tituly v rade. Aj preto sa s Nadalom nemôže rovnať.
„Nikto sa nepohybuje na antuke tak dobre ako Nadal. Nikoho forhendový topspin nemá taký výrazný odskok. Ani Thiemov, pre ktorého je to hlavná zbraň. Skrátka, Nadalovo telo i hra sú prispôsobené antuke tak, ako je Michael Phelps zosúladený s vodou,“ prirovnal denník New York Times Nadalovu dominanciu k americkému plavcovi, s 28 medailami najdekorovanejšiemu športovcovi olympijskej histórie.
Foto: Reuters, PASCAL ROSSIGNOL
Nadala však neženie vpred len fyzická vybavenosť. Správne má nastavenú aj hlavu. Z jeho gest, niekedy až zúrivého pohľadu či nasadenia cítiť, že nemá dosť. Úspechov – ani tých parížskych – sa ešte nepresýtil.
„Väčšina hráčov by už bola dávno vyčerpaná. Lenže Rafa je stále hladný. V každom zápase – od prvého kola až po finále – pôsobí, akoby nič veľké predtým nevyhral,“ napísal New York Times.
Jedno je isté: Nadal je neohrozeným pánom parížskej antuky. Môže však byť aj kráľom tenisovej histórie?
Na Federera – dvadsaťnásobného grandslamového šampióna – stráca po Roland Garros tri tituly z turnajov veľkej štvorky.
„Wimbledon mnohé naznačí. Po ňom budeme k odpovedi na túto otázku možno o čosi bližšie,“ naznačil v rozhovore pre Eurosport niekdajší švédsky tenista Mats Wilander.
Kým Federer, ktorý vynechal celú antukovú sezónu, pocestuje do All England Clubu v pozícii obhajcu titulu, Nadal sa na najslávnejšej tráve pokúsi vylepšiť vlaňajšie osemfinále.
