O ktorej výmene hovoríte?
Ak by Kovalík v 1. sete za stavu 4:2 zasmečoval do strany, mohlo byť rozhodnuté. Nič sa však nedá robiť.
Vaša nominácia na zápasy mohla niekoho prekvapiť. Spravili by ste teraz niečo inak?
Nie, konal by som rovnako. Možno niekto povie, že Kližan mal hrať aj štvorhru, ale pravdou je, že ešte nemá takú kondícu, aby mohol odohrať dva zápasy po sebe. Stojím si aj za nomináciou Gombosa na prvý duel s Džumhurom. Okrem Kližana by s ním ťažko niekto mohol vyhrať. Bolo to tesné, nechýbalo veľa a mohli sme sa smiať.
Čo vás najviac sklamalo?
Asi štvorhra. Čakal som, že to bude vyrovnanejšie.
A potešilo?
Kližanov zápas proti Džumhurovi – podľa mňa jeden z najlepších duelov za posledné roky v NTC. Martin hral to, na čom sme sa dohodli, dodržiaval taktiku. Pre mňa – ako trénera – to bola absolútne príjemná robota. A ešte z jednej veci mám obrovskú radosť.
Z akej?
Keď sme prehrali, v šatni bolo obrovské ticho. Budem úprimný: také som počas kariéry nezažil. Avšak zvíťazili sme ľudsky, tím sa dal dohromady a to je to podstatné. Som na chlapcov hrdý, držali spolu, zmenili sa vzťahy, sú úplne odlišné ako kedysi. Celé tieto dva týždne vnímam ako veľký vklad do budúcnosti. A investície sa spravidla vracajú.
Kližan sa ospravedlnil všetkým, ktorým v minulosti ublížil. Čo si o tom myslíte?
Že sme tím, ktorý mení osobnosti. Nevravím, že ľudia sa otočia o 180 stupňov, ale môžu výrazne zmeniť zmýšľanie. Teraz nemyslím iba na Kližana.
Slovensko nemá ani jedného hráča v elitnej stovke. Môže pomýšľať na svetovú elitu?
To nie je o rebríčku. Videli ste, že Kovalík mohol zdolať Bašiča – žiaľ, nestalo sa tak. Teraz hral vynikajúco Kližan a ostatní sa k nemu nepridali, nabudúce to môže byť naopak. Najlepšie je, keď sa pozitívne veci zídu v jednom čase. Najväčší potenciál má, samozrejme, Kližan – aj keď je v renkingu na 130. mieste, môžem povedať, že tam nepatrí. Pokojne sa môže vrátiť do päťdesiatky.
A ostatní?
Počas uplynulých dvoch týždňov som im ukázal, na čom majú pracovať. Úderovo na to majú, Gombos aj Kovalík sú v tomto smere niekde medzi 60. až 80. miestom. Záleží na nich, či na sebe zapracujú. Ak sa im to podarí, bude mať z toho prospech aj daviscupový tím.
Pri spomienkach na vaše zápasy v národnom tíme ste hovorili o veľkej psychickej únave. Ako sa cítite teraz – ako kapitán?
Asi podobne (smiech). S chlapcami som bol šestnásť dní, vstával som o šiestej a do postele si líhal až o polnoci. A keďže som nechcel, aby to bolo iba o tenise, trávil som s nimi aj večer čo večer. Zároveň som však musel byť príkladom – to znamená prvý a zároveň aj posledný na kurte. Ale stálo to za to, nič neľutujem.
Skúste porovnať daviscupový zápas priamo na kurte s tým na lavičke…
Je to iné. Pri Kližanovom súboji s Džumhurom ma to však totálne vtiahlo do deja – aj preto, že sa neustále na mňa pozeral. Bolo to niečo veľmi intenzívne, netvrdím, že som hral na dvorci, ale s Martinom som bol na rovnakej vlnovej dĺžke. Až sa ma niekedy zmocňoval pocit, že hráme dvaja proti jednému. Bolo to úžasné.
Foto: Pravda, Ivan Majerský, Ivan Majersky
Už ste sa rozprávali o ďalšej spolupráci?
Ešte nie. Rád by som mu pomáhal, to ako hrá, je samozrejme aj výsledkom nejakého procesu. Keď chce so mnou pokračovať, musí dodržiavať pokyny, aby som aj ja videl, že všeto to, čo preňho robím, nejde hore komínom.
A ide?
To netvrdím. Ale mohol by ešte pridať. Som detailista, verím, že ak by všetko dodržiaval, svetová päťdesiatka by nemusela byť jeho konečnou.
Kde sú jeho hranice?
Pokojne aj elitná dvadsiatka. Je to však náročná robota a znamená veľa odriekania. Je na ňom, či je to ochotný podstúpiť.