Dištanc od nezávislého príslušného tribunálu Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF) plynie s antidatovanou platnosťou od 26. januára 2016.
Tribunál CAS v rámci 28-stránkového dokumentu skonštatoval, že Šarapovová urobila „chybu určitej úrovne“, ale „menšiu ako výraznú“. Dodal, že zákaz štartu na 15 mesiacov považuje za adekvátny: „V žiadnom prípade nemožno hráčku považovať za zámerne dopujúcu.“
Pôvodný trest na dva roky zverejnili 8. júna 2016. Nezávislý tribunál ITF vo svojom zdôvodnení okrem iného uviedol, že Šarapovová síce podľa jeho stanoviska nemala v úmysle podvádzať, ale veľmi významne sa previnila a kauza nevyhnutne vedie k záveru o zámere podporiť svoju výkonnosť.
„Od jedného z najťažších dní v mojej kariére, keď ma v marci informovali o suspendácii, som sa dopracovala k jednému z tých najšťastnejších: dozvedela som sa, že v apríli sa budem môcť vrátiť do tenisového diania. V mnohých smeroch cítim, že niečo, čo milujem, mi odňali. Je teda naozaj dobrý pocit mať to nazad. Tenis je mojou vášňou a chýbal mi. Počítam dni, ktoré zostávajú, kým sa budem môcť opäť postaviť na kurt. Poučila som sa z tejto záležitosti a dúfam, že ITF tiež. CAS dospel k názoru, že ‚nesúhlasí s mnohými závermi tribunálu ITF‘. Teraz, keď je tento proces zavŕšený, nádejam sa, že ITF a ďalšie relevantné tenisové antidopingové autority si preštudujú, čo robia iné federácie, aby už žiadny ďalší hráč nemusel prejsť tým, čím ja,“ napísala na facebooku Šarapovová.
„Od úplného začiatku som prevzala zodpovednosť za neznalosť faktu, že prípravok, ktorý som užívala desať rokov, už nie je povolený. Zároveň som sa však dozvedela, o koľko lepšie si iné federácie počínajú pri upozorňovaní športovcov na zmeny pravidiel. Najmä na východe Európy, kde Mildronate bežne berú milióny ľudí,“ uviedla Šarapovová, na záver po poďakovaní fanúšikom dodala: „Čoskoro som nazad, neviem sa dočkať!“
„Teší nás, že proces sa skončil a môžeme hľadieť v ústrety Mariinmu návratu na dvorce v roku 2017,“ uviedol šéf Tenisovej asociácie žien Steve Simon na webe WTA. Šarapovovej právnik John Haggerty, zhodou okolností menovec prezidenta ITF Davida Haggertyho, označil verdikt CAS za ohromné zneuznanie ITF a v konferenčnom telefonáte podľa The Associated Press doplnil: „Ako sme poukázali už pred riešením tejto záležitosti u CAS, tenisové antidopingové autority zlyhali pri primeranom informovaní Marie a ak si porovnáte, čo ITF v tomto smere urobila v porovnaní s inými športovými federáciami, je to noc a deň.“
Dvadsaťdeväťročná držiteľka kariérneho Grand Slamu a niekdajšia líderka svetového rebríčka vo dvojhre Šarapovová požadovala u CAS jeho prehodnotenie a čiastočne uspela. ITF pritom navrhovala zákaz činnosti až na štyri roky. Pôvodne sa verdikt očakával 19. septembra, ešte predtým 18. júla.
Dvadsiaty šiesty apríl 2017 vychádza na stredu. Šarapovová by sa teda teoreticky mohla objaviť v akcii v Stuttgarte, kde v sezónach 2012 – 2014 získala čistý hetrik, prípadne v Istanbule. Potrebovala by na to voľnú kartu od organizátorov a ústretovú úpravu programu – o jednom i druhom ťažko pochybovať, ak by prejavila záujem. O týždeň neskôr sú v termínovej listine Rabat a Praha. Momentálne 95. žena hodnotenia vtedy už bude mať 30 rokov (nar. 19. apríla 1987 v Ňagani).
Šarapovová mala vo vzorke, ktorú poskytla na kontrolu 26. januára počas melbournských grandslamových Australian Open, meldónium, ktoré pribudlo na zoznam zakázaných látok Svetovej antidopingovej agentúry (WADA) od 1. januára 2016. Ruska v marci pri prepuknutí kauzy priznala, že zmenu nezaregistrovala a príslušný preparát naďalej užívala.
Vypočúvanie Šarapovovej u CAS sa konalo 7. a 8. septembra. Šéfom tribunálu bol Talian Luigi Fumagalli, ďalšími členmi Američan Jeffrey G. Benz a jeho krajan David W. Rivkin. Po vyhodnotení všetkých podkladov dospeli k názoru, že Šarapovová mala oprávnený dôvod dôverovať svojmu agentovi a neporušila antidopingové pravidlá vedome. CAS však zároveň upozornil na to, že konečná zodpovednosť bola na hráčke.
V júni vyvstalo, že Šarapovová, jej otec Jurij a agent Max Eisenbud boli jedinými osobami, ktoré od prerušenia spolupráce s moskovským lekárom Anatolijom Skaľným vedeli o užívaní meldónia. Z podrobnej 33-stranovej správy tribunálu ITF vyplynulo, že Ruska s domicilom v Bradentone na Floride nepriamo doplatila na zložité súkromné obdobie svojho manažéra. Eisenbud si totiž na posezónnu dovolenku v Karibiku pravidelne pribaľoval aj aktualizovaný súpis zakázaných látok, lenže vlani sa rozvádzal a nevykonal túto časť agendy.
Tribunál ITF v zložení Charles Flint, Barry O'Driscoll a José A. Pascual do zápisnice z vypočúvania, ktoré sa konalo 18. – 19. mája v Londýne, okrem iného uviedol, že Šarapovová v roku 2012 po šiestich rokoch ukončila kooperáciu so Skaľným, keď jej rozšíril okruh prijímaných preparátov z 18 na 30. Rozhodla sa pribrať si do realizačného štábu odborníka na výživu Nicka Harrisa a informovala Skaľného o odstúpení od jeho medikácií. Zostala však pri užívaní troch prípravkov z tridsiatich – Magnerot, Riboxin a Mildronate (obsahuje inkriminované meldónium). S nikým vrátane Harrisa nekonzultovala potrebu užívať Mildronate.
Na otázku tribunálu ITF, prečo zotrvala práve pri týchto troch prípravkoch, odpovedala, že Skaľnyj zdôrazňoval ich význam pri ochrane srdca a udržiavaní hladiny horčíka. Šarapovová medzičasom hovorila o preparáte Mildronate iba s ruským olympijským lekárom Sergejom Jasnickým. Zdôvodnila to tým, že on ako jediný sa jej priamo spýtal na užívané látky. Uviedla, že jeho reakciou bolo „okej“.
Dvadsaťdeväťročná sibírska rodáčka Šarapovová mala na základe odporúčaní Skaľného ešte z roku 2006 brať 500 miligramov Mildronate v deň zápasov, a to približne 30–40 minút pred začiatkom, namiesto toho však užila dve kapsule hneď ráno. Vysvetlila, že z prípadného užívania tabletiek krátko pred stretnutím by „nemala dobrý pocit“. Rovnako nedodržiavala inštrukciu, aby tabletku užila aj priamo počas dlhšieho duelu, lebo by sa „necítila príjemne z takéhoto konania“.
Tribunál ITF skonštatoval, že po roku 2010 v príslušných dokumentoch vyplnených hráčkou niet žiadnej zmienky o spojitosti Šarapovovej s Mildronate. Tribunál špecifikoval, že užívanie Mildronate sa nenachádza ani v žiadnom ňou podpísanom antidopingovom formulári z rokov 2014 a 2015. Vlani, keď meldónium ešte nebolo zakázané, sa nachádzalo v 24 vzorkách od tenistov, 5 z nich patrilo Šarapovovej. Napríklad analýzy vzoriek z 9. júla 2015 (Wimbledon), 29. októbra (WTA Finals) a 14. novembra (finále Pohára federácie medzi Českom a Ruskom v Prahe) ukázali prítomnosť meldónia vo významnom množstve. Šarapovová priznala, že užila 500 mg Mildronate 18., 20., 22., 24. a 26. januára 2016, teda vždy v deň jej zápasov na melbournských grandslamových Australian Open.
„Bolo to úmyselné rozhodnutie, nie chyba. Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že tri roky nevyrukovala s informáciou o užívaní preparátu Mildronate pred svojím koučom, kondičným, fyziom či odborníkom na výživu, ale ani pred žiadnym zdravotníkom na konzultácie sprostredkované WTA, fakty poukazujú na úmyselné rozhodnutie tajiť antidopingovým autoritám užívanie meldónia počas súťaženia,“ uviedla ITF vo svojom júnovom komuniké.