„Víťazstvo v Bukurešti je pre mňa veľký úspech. Mám z neho o to väčšiu radosť, že som hrala na mojom obľúbenom povrchu – antuke. Vo finále som zdolala Saru Erraniovú, ktorá patrí medzi najlepšie hráčky na svete a najmä na antuke je veľmi silná v dlhých výmenách. Triumf nad ňou vnímam asi ako dosiaľ najcennejšie víťazstvo v kariére,“ priznáva ešte stále len 20-ročná rodáčka z Košíc.
O nádejnú členku Národného tenisového centra sa už šesť rokov stará tréner Milan Martinec. Aj vďaka nemu zvládla ukážkovo prechod z junioriek medzi ženy. Pri jej doteraz najcennejších víťazstvách však zhodne chýbal. V apríli v Katoviciach i teraz v Bukurešti bola so Schmiedlovou jej mama Martina.
„Je to zaujímavé. Dvakrát bola so mnou a oba turnaje som vyhrala. No je to iste len náhoda. Predtým sme sa s trénerom týždeň pripravovali doma na antuke a už na tréningoch som cítila, že mi to celkom ide. Počas turnaja sme si každý deň volali,“ prezradila staršia z tenisových sestier Schmiedlových.
Nebude ju odteraz sprevádzať na turnajoch už len mama?
„Určite nie. Má toho dosť na dlhú dobu. Zápasy veľmi prežíva, je počas nich dosť nervózna. Po turnaji je unavená. Povedala, nech už so mnou chodí len tréner,“ vraví Schmiedlová so smiechom. Kouč Martinec si spoluprácu s aktuálnou slovenskou jednotkou veľmi pochvaľuje. Zároveň však prizná, že týždenná pauza obom len prospeje.
„Občas musím niečo urobiť aj doma. Kaja odohrá za rok 28 turnajov, čo je nesmierne veľa. Každý tréner si počas sezóny potrebuje trošku oddýchnuť. Vtedy chodia s hráčkami na turnaje rodičia či kondičný tréner. Mesiac sme boli spolu v Austrálii, potom mesiac a pol v Amerike a teraz sme strávili takmer mesiac na trávnatých turnajoch. Dopredu sme sa dohodli, že do Rumunska s ňou pôjde mamina. Teraz nás zase čaká sedem spoločných týždňov v USA a Ázii,“ vysvetľuje Martinec.
So svojou zverenkou telefonoval minimálne dvakrát denne. „Ráno sme si povedali, ako má hrať a čomu sa vyhnúť. Keď sa so súperkou už predtým stretla, pripomenul som jej vzájomný zápas a okrem toho bol čas aj na nejaké srandičky. Po zápase som ho vždy zhodnotil, povedal som jej chyby i pozitíva. Mama ju asi vhodne upokojí, keď sa jej s ňou tak darí,“ dodáva Martinec.
Schmiedlová si na začiatku roka stanovila cieľ na aktuálnu sezónu – prebojovať sa do prvej päťdesiatky vo svetovom rebríčku. Túto úlohu už splnila. V aktuálnom renkingu jej patrí 44. priečka (najvyššia v kariére).
„Cieľ som splnila a v najbližšom období nemusím obhajovať veľa bodov, čo je moja výhoda. Takže sa pokúsim udržať v päťdesiatke do konca roka, prípadne sa posunúť trochu vyššie. Konkrétnu ambíciu však nemám,“ hovorí slovenská fedcupová reprezentantka.
K posunu na pozíciu slovenskej ženskej jednotky dodáva: „Veľmi sa z toho teším, ale o týždeň sa to môže opäť zmeniť. Viaceré hráčky sme blízko seba. Všetkým dievčatám prajem, aby hrali dobre a darilo sa im. Je jedno, ktorá z nás je prvá. Dôležitejšie je, že som sa dostala do päťdesiatky, hrám dobre a mám formu.“
Kúpila si niečo za odmenu k druhému turnajovému triumfu i posunu v rebríčku?
„Zatiaľ som na to nemala vôbec čas. V noci po zápase som spala tri-štyri hodiny. Skoro ráno sme leteli. Ešte v pondelok som sa presunula do Bad Gasteinu, kde odohrám ďalší turnaj na antuke. Potom ma čakajú dva voľnejšie týždne. Budem sa pripravovať v Bratislave a na dva dni si možno odskočím do Košíc. Vtedy možno bude čas na malú oslavu či na nejaký darček,“ vraví.
V Rumunsku sa darilo nielen Schmiedlovej, ale aj slovenským daviscupovým reprezentantom. V Konstance zdolali domácich 3:2 a postúpili do baráže o svetovú skupinu. „Zápasy našich chlapcov som sledovala. Maťo Kližan hral výborne. Držala som im palce a som rada, že to zvládli. Mali sme krásny slovenský víkend v Rumunsku – oni i ja,“ dodala.