Búrliváci v akcii. Cez sieť lietali facky i nadávky

John McEnroe, Ilie Nastase, Jimmy Connors či Bernard Tomic, Jerzy Janowicz a Tomáš Berdych. Čo spája známe tenisové mená? Okrem toho, že v tom, čo robia, sú alebo boli vskutku skvelí, aj búrlivá povaha. Tak ako sa vedeli či stále vedia oprieť do loptičky, sú schopní vypustiť aj poriadnu dávku energie. Zväčša negatívnej – vyvolávajúcej všeobecné pohoršenie.

Hanba sveta

Záchvaty hnevu, rozhadzovanie rukami a výkriky sú úzko späté najmä s McEnroeom. Prchký Američan bol v osemdesiatych rokoch jednotkou nielen vo svetovom rebríčku, ale aj medzi tenisovými búrlivákmi. Svojimi výbuchmi skomplikoval život nejednému rozhodcovi.

„Rád sa s nami hádal. Zakaždým potreboval počuť odpoveď na svoje ponosy. Keď ju dostal, zväčša sa upokojil. Neznamenalo to však, že po chvíli znovu nevzbĺkol,“ vravel pred tromi rokmi v rozhovore pre Pravdu Alan Mills, legendárny britský arbiter.

Povestná je najmä roztržka rodáka z nemeckého Wiesbadenu s empajrovým rozhodcom počas zápasu úvodného kola vo Wimbledone 1981. Teda Jamesa vtedy na dvorci označil za „hanbu sveta“ a hnevu neušetril ani rozhodcu Freda Hoylesa. „To nemôžeš myslieť vážne,“ kričal McEnroe na jednu zo svojich obetí.

Jeho výrok zľudovel a stal sa natoľko populárnym, že si ho neskôr zvolil za názov svojej autobiografie (You cannot be serious).

Vztýčený prostredník

Piskot publika si v rokoch minulých často vypočuli aj ďalší slávni hráči bieleho športu, taktiež niekdajšie svetové jednotky – Američania Connors a Agassi a legendárny Rumun Nastase. S rodákom z Bukurešti sa spája historka, ktorú vo svojej knihe Najťažší zápas tenisového šampióna popísal bývalý hráč Cliff Richey.

„Spomínam si na stretnutie, pred ktorým si Ilie pod polokošeľu obliekol ešte jedno tričko. Keď ho publikum rozhnevalo, vyhrnul si ju. A k davu sa otočil čelom. Na jeho prsiach sa vynímal zdvihnutý prostredník. Bolo jasné, čo všetkým naznačuje. Niet divu, že mal prezývku Nasty (odporný),“ píše Richey, ktorý pridáva ďalšie spomienky.

Jedna z nich sa spája s tým, ako čiarový rozhodca zahlásil Nastasemu chybu nôh. O pár sekúnd na neho letela hráčova teniska. Rumun následne dostal od hlavného arbitra pokyn, aby začal podávať do desiatich sekúnd. „Nastase nesúhlasil. Fanúšikovia zrazu začali odpočítavať – 10, 9, 8… ani to ho však neprimälo k tomu, aby začal opäť hrať. Natoľko bol tvrdohlavý,“ tvrdí Richey, vtedajší Nastaseho súper.

Cigánske lajno

Podstatne ďalej vie zájsť v neslušnom správaní terajšia generácia tenistov. Talian Fabio Fognini na seba pútal pozornosť vlani – nie však dobrými výkonmi.

V júli označil Srba Filipa Krajinoviča za cigánske lajno, v septembri zas dostal pokutu 2-tisíc amerických dolárov za vztýčený prostredník. Ukázal ho divákom po prehre s domácim Wang Čchu-chanom na turnaji v Šanghaji.

Český tenista Tomáš Berdych si zas neodpustil provokačné gestá v Madride. Po tom, ako v roku 2006 zdolal domáceho Rafaela Nadala, položil si ukazovák na pery a naznačil fanúšikom, aby boli ticho. Dočkal sa – zaslúženého piskotu.

Wimbledonská facka

S menom španielskeho velikána súvisí aj príbeh Robina Söderlinga. Švéd, ktorý bol až do tohtoročného Roland Garros jediným parížskym premožiteľom Nadala, vraj nemá na profesionálnom okruhu veľa priateľov. Najmä pre svoje arogantné správanie.

„Je zvláštny. Pozdravil som ho sedemkrát – priamo do tváre. Neodzdravil ani raz,“ posťažoval sa Nadal, ktorého Söderling s obľubou na kurtoch napodobňoval. „Myslel som si, že to má súvis so mnou, že ma nemá rád. Potom som sa však dozvedel, že takmer nik o ňom nepovie niečo pekné,“ dodala niekdajšia svetová jednotka.

Vskutku ojedinelým je prípad Jeffa Taranga, ktorý sa pred dvadsiatimi rokmi postaral o jeden z najvážnejších wimbledonských prešľapov. Na protest proti výrokom empajrového rozhodcu Bruna Rebeuha Američan opustil dvorec počas zápasu s Nemcom Alexandrom Mronzom.

Jeho manželka dala neskôr správaniu svojho partnera symbolickú bodku – uštedrila francúzskemu arbitrovi facku. Obaja skončili pred disciplinárnou komisiou.