Ešte predtým zvládla aj tri zápasy v kvalifikácii, ale na US Open už nemá dôvod na úsmev. V 2. kole nestačila na Číňanku Ťie Čeng, ktorej podľahla 3:6, 1:6. „Teraz v New Yorku som mala konečne normálny žreb so súperkou, s ktorou som mohla vyhrať. Aj som Chsieh nakoniec zdolala,“ vravela 23-ročná Slovenka v rozhovore pre Pravdu.
Zápas s Číňankou sa zrejme nedá inak zhodnotiť ako nevydarený. Prečo?
S touto hráčkou som už hrala predtým dvakrát a zakaždým som ju zdolala. Dnes však ona zahrala veľmi dobre a na mňa akoby všetko doľahlo. Chýbali mi sily, zle som sa hýbala, hrala som oveľa horšie ako v tých predchádzajúcich vzájomných zápasoch. Ale klobúk dolu pred ňou, ako zahrala.
Pomôže vám psychicky, že ste konečne prelomili deväť zápasov trvajúcu sériu prehier na grandslamových turnajoch?
Mala som smolu na ťažké žreby. Takmer všetko to boli súperky z najlepšej svetovej dvadsiatky rebríčka. Musela by som podať svoj absolútne najlepší výkon, aby som väčšinu z nich zdolala. Teraz v New Yorku som mala konečne normálny žreb so súperkou, s ktorou som mohla vyhrať. Aj som teda Chsieh nakoniec zdolala. Nemyslím si, že som na grandslamových turnajoch prehrala veľa zápasov s hráčkami, s ktorými som podľa rebríčka prehrať nemala.
Prečo ste proti Ťie Čeng nevedeli zopakovať výkon z predchádzajúcich štyroch víťazných zápasov v New Yorku?
Asi som nebola úplne fit. Išla som do toho zápasu unavená a to sa potom ťažko hrá, keď nestíhate. Už proti Chsieh som ťahala z posledného. Musím do budúcnosti popracovať najmä na fyzičke.
Čo vravíte na to, že po štyroch rokoch ste si museli na grandslame zahrať v kvalifikácii?
Do kvalifikácie som išla ako 67. hráčka rebríčka, čo by mi za normálnych okolností v pohode stačilo na hlavnú súťaž. Neskoro som sa však zobudila v tejto sezóne a môj víťazný turnaj vo Washingtone prišiel až po uzávierke rebríčka US Open. Kvalifikácia mi dala 60 bodov, čo je plus, ale odobrala mi sily. Vážim si najmä, že som vo finále kvalifikácie zdolala Sevastovovú, ktorá je veľmi dobrá hráčka a tiež sa teraz vracia po zranení.
Letná sezóna na tvrdých povrchoch vám vyšla výborne. Súhlasíte?
Do Ameriky som prišla s rebríčkovým postavením 114. a odchádzam zrejme pod 60. miestom, s čím som veľmi spokojná. Turnaj vo Washingtone som zvládla veľmi dobre. Hrala som tam uvoľnená a všetky tie víťazstvá mi dodali veľa sebavedomia. Najmä finále s Pavľučenkovovou som odohrala na vysokej úrovni.
Turnaj v New Yorku je pre vás výsledkovo najlepší z grandslamových. Uhrali ste tu dvakrát 3. kolo. Je aj najobľúbenejší?
Nie, najobľúbenejší je Wimbledon, aj keď som sa tam vlani veľmi nepríjemne a bolestivo zranila. Tiež mi tam nepriali žreby. Dúfam, že budúci rok budem mať lepší ako tento a najmä že zostanem zdravá. To je moja priorita.
S kým sa momentálne pripravujete?
So španielskym trénerom Eduardom Nicolásom z Akadémie Sánchez-Casal. Naša spolupráca je dobrá, vidieť to aj na výsledkoch. Trénujem v Španielsku, ale najmä na Slovensku. Som taký domácky typ, čiže radšej som doma.
New York ponúka veľa rôznych lákadiel. Aj ste sa už stihli niekam pozrieť?
Som v New Yorku už pomerne dlho, lebo predtým v Cincinnati som nemohla hrať pre bolesti chrbta. Určite že som absolvovala nejaké to nakupovanie, ale celkovo to beriem tak, že keď hrám veľký turnaj, nechcem sa veľmi rozptyľovať inými aktivitami. Ešte ma čaká štvorhra.