Kapitán ragbistov Juhoafrickej republiky Siya Kolisi si prešiel peklom, ktoré ho zocelilo.
Jednému z najvplyvnejších športovcov na čiernom kontinente to pomohlo k tomu, aby sa opäť ukázal ako správny líder a priviedol tím k vytúženému cieľu – obhajobe titulu na svetovom šampionáte vo Francúzsku.
Springboks, ako znie prezývka mužstva z juhu Afriky, predviedli najlepší výkon na dva mesiace trvajúcom turnaji v najdôležitejšom stretnutí. V ostro sledovanom finále zaskočili favorizovaný Nový Zéland a po urputnom defenzívnom boji (12:11) sa tešili z ďalšieho zisku Pohára Webba Ellisa.
Čítajte viac Novak, čo na to Jelena? Djokovič sledoval ragbyové finále so sexi speváčkou, rodáčkou z Kosova
„Cítime obrovskú eufóriu. Všetci spoločne veríme, že víťazstvo pomôže našej krajine, ktorá má stále svoje problémy. Nech ľudia nájdu inšpiráciu v našich výkonoch, lebo tie sú plné odriekania a tvrdej práce,“ vravel po finále Kolisi.
Po novozélandskej legende Richiem McCawovi sa stal len druhým kapitánom v histórii MS, ktorý s mužstvom obhájil titul.
Doma je ospevovaný ako hrdina, ale nechýbalo veľa a takmer sa nedožil predškolského veku.
Symbol segregácie
Narodil sa v chudobnej štvrti Zwide, blízko prístavného mesta Port Elizabeth. Otec rodinu opustil, mama v tínedžerskom veku sa nedokázala postarať o deti. Vychovala ho starká, ktorá musela vyžiť z dôchodku rovnajúcemu sa sume niekoľkých eur.
Na hračky či pekné oblečenie musel malý Siya zabudnúť. Namiesto toho sa dennodenne stretával s chudobou, alkoholizmom, násilím a zakoreneným rasizmom. Najhorší však bol nedostatok čo i len základnej stravy.
"To už ani nebol hlad. Išlo o konštantnú bolesť v prázdnom žalúdku. Cítil som, ako mi krúti črevá, z prázdnoty ma išlo roztrhnúť. Keď som zúfalý kričal na starkú, dala mi vodu s cukrom, aby som sa upokojil.
Veľa mojich hodnôt vzišlo z toho, že som odolný. Ľudia z mojej komunity sú síce finančne chudobní, ale sú to šťastní, hrdí a odolní ľudia," vravel Kolisi v rozhovore pre BBC.
Foto: ČTK / imago sportfotodienst / Micah Crook/PPAUK
Ragbyovým ihriskom boli pre neho špinavé ulice. Keď prišiel na prvú skúšku do provinčného klubu, mal na sebe len boxerky – starká si nemohla dovoliť kúpiť mu dres.
Talentovaného chlapca si všimli tréneri zo súkromnej belošskej školy a ponúkli mu štipendium. A to aj napriek tomu, že nepoznal ani slovo po anglicky – rozprával len dialektom s názvom „xhosa“.
Vedel, že ho čaká náročná cesta prebojovať sa medzi najlepších. Integrácia hráčov tmavej pleti do tímu JAR bol totiž zdĺhavý proces. Národný tím bol dlho symbolom segregácie.
Keď Springboks vyhrali MS prvýkrát, v základnej zostave bol jediný černoch. Pri druhom triumfe v roku 2007 figurovali v mužstve dvaja hráči tmavej pleti.
Práve Kolisiho osud je tenkou líniou medzi históriu a súčasnosťou. Akoby symbolický je aj deň jeho narodenia 16. jún 1991, čo bol deň pred pádom apartheidu v krajine. Systém brutálnych zákonov, ktoré diskriminovali černošské obyvateľstvo vo všetkých sférach života, fungoval v krajine od roku 1948.
„Jeho príbeh je unikátny. Predchádzajúce generácie černošských ragbistov nemali možnosti ako on. Dôvod je jednoduchý – vtedajšie politické zákony v krajine. Siya žije sen ľudí, ktorí nedostali rovnakú šancu,“ vraví bývalý reprezentant JAR Hanyani Shimange.
Boj s démonmi
Po prechode od juniorov k A-tímu sa veľmi rýchlo vypracoval medzi reprezentačné opory. Pomohol mu tréner Rassie Erasmus, ktorý nahradil kritizovaného Allistera Coetzeeho.
Z Kolisiho okamžite urobil kapitána a ako sa ukázalo na MS 2019, bol to správny krok. Juhoafričania ovládli turnaj, vo finále pretlačili aj favorizované Anglicko a oslavovali tretí titul na MS v histórii.
Čítajte viac Slušnosť a rešpekt k súperom. Už neplatí, že ragby je hra chuligánov, ktorú hrajú džentlmeni
Z Kolisiho sa stal miláčik národa. Užíval si pozornosť a slávu, lenže ani silní a veľkí chlapi niekedy neodolajú najbežnejším slabostiam. V prípade hviezdneho ragbistu išlo o alkohol a sporo odeté slečny.
Ako píše vo svojej biografii, „ohnivú vodu“ prvýkrát ochutnal, keď oslavoval 10. narodeniny. V roku 2015, keď ho tréneri nenominovali do národného tímu, sa na týždeň vrhol do alkoholického delíria.
„Keď som mal voľno, pil som. Vždy som mal okolo seba "kamarátov“, ktorí boli ochotní vyraziť za zábavou. Chľastal som tak veľa, že som si na druhý deň ráno nepamätal, čo som robil noc predtým. Mojím obľúbeným útočiskom boli striptízové bary," priznal v knihe.
Zachránila ho až jeho manželka Rachel, ktorá ho donútila k návšteve mentálneho kouča s obľubou v kresťanstve.
„Povedal mi, že na sociálnych sieťach som sa chválil láskou ku Kristovi, ale správal som sa opačne. Alkohol, ľahké ženy, striptíz – tohto všetkého som sa musel vzdať. Najskôr to bolo náročné, ale teraz mi nič z toho nechýba,“ vraví.
Emotívne slová
Z opovrhnutia hodného športovca sa stal líder komunity a muž, ktorý má vždy pripravený adresný prejav. Tak, ako po víťaznom finále v Paríži.
Foto: fb rugby world cup
Pripomenul momenty z roku 1995, kedy JAR krátko po páde apartheidu získala premiérový titul na domácej pôde. Snímka, na ktorej vysmiaty prezident Nelson Mandela odovzdáva trofej do rúk belošského kapitána Francoisa Pienaara patrí medzi ikonické fotografie v histórii športu.
„Každý z nás je inej rasy, pochádza z odlišného prostredia. Napriek tomu sme vytvorili fungujúci kolektív. Ukázali sme, že ak sa ľudia sústredia na spoločný cieľ, na farbe pokožky nezáleží. Len takýmto prístupom môžeme urobiť z našej vlasti lepšie miesto pre život,“ povedal v emotívnom prejave.
Keď Austrália bude hostiť MS 2027, Kolisi bude mať 36 rokov. Na otázku novinárov, či povedie Springboks aj na ďalšom šampionáte, odpovedal rázne.
„Prídem vždy, keď ma bude moja krajina potrebovať. Ragby je môj život, juhoafrický ľud moja láska,“ dodal 105-kilový obor, ktorému fandí aj tenisová legenda Roger Federer.
