Tak domáci i zahraniční experti nazývali jej uhladený vodnoslalomársky štýl. Teraz má rodáčka z Bratislavy podstatne viac povinností.
Keď sme sa zhovárali naposledy, pred vyše rokom, spomínali ste, že vám divoká voda môže časom chýbať. Potvrdilo sa to?
Po skončení kariéry som sa začala venovať masážam a kinezioterapii. Asi rok a pol som bola úplne mimo športu, robila som s klientmi skôr z radov verejnosti. Tento rok spolupracujem aj s niektorými športovcami a robím s mládežníckym tímom vodných slalomárov. Je skvelé byť stále pri športe.
Vo Svetovom pohári vám vďaka uhladenému štýlu hovorili tanečníčka na vode. Máte ešte čas občas vziať kajak i dvojlistové pádlo a ísť na vodu?
Na vodu idem už len príležitostne. Venujem sa viac práci, štúdiu a rodine.
A čo päťročná dcérka Lívia? Neťahá ju to do vody?
Zatiaľ nie, skôr sa momentálne dožaduje plávania alebo tanca. Nechávame tomu voľný priebeh.
Je náročnejšie pripraviť sa na vrcholné podujatie alebo vychystať Líviu do škôlky?
Zatiaľ nám lepšie asi išla tá príprava na vrcholné podujatia. (smiech) Ale zlepšujeme sa aj v rannej rutine.
Udržujete si kontakt s vodným slalomom viacerými aktivitami, napríklad ako spolukomentátorka JOJ Športu. Baví vás to?
Áno. Celý doterajší život som prežila pri športe a je veľmi príjemné ostať s ním v kontakte aj po kariére. Navyše ma vždy lákalo zákulisie televíznej produkcie, takže je to pre mňa zaujímavá kombinácia.
Čítajte viac Bicykel, čo vládne všetkým. Sagan ukázal detaily čierneho žihadla z rozlúčky v Glasgowe
Veronika Velez-Zuzulová na začiatku práce pre RTVS v rovnakej pozícii priznala, že sa na médiá začala pozerať s väčším rešpektom. Aj vy?
Rok som točila vlogy pre môj YouTube kanál a to ma veľa naučilo. Zmysluplne rozprávať do kamery chce aj trochu tréningu. Robiť však rozhovory so športovcami a vedieť klásť dobré otázky je ešte ťažšie.
Z prvého radu ste sledovali, ako sa darilo slovenskej omladine na nedávno skončených ME juniorov a do 23 rokov v Čunove. Aké je vaše hodnotenie?
Čakala som v domácich podmienkach viac individuálnych medailí. Na druhú stranu sme mali tri štvrté miesta, takže sa nedá povedať, že by išlo o zlyhanie. Možno chýbal aj kúsok šťastia. Niektorí potvrdili očakávania, iní príjemne prekvapili.
V ostatných rokoch cítiť, že Slovensko už nie je také dominantné, ako za čias Michala Martikána, Eleny Kaliskej, bratov Hoschornerovcov či vás. Čím si to vysvetliť?
To bola doba, v ktorej pokiaľ som skončila tretia, tak to bol neúspech. Lebo z vodného slalomu sa čakalo iba zlato. A vždy ho niekto bral, takže s tretím miestom sa mi niekedy ani neušla veta vo večerných športových správach.
Dnes sa potľapkáva a gratuluje aj za postup do finále. Mnohí sa s tým uspokoja a nevidno v nich odhodlanie stať sa najlepšími na svete, vyjsť z komfortnej zóny a robiť aj na najmenších detailoch.
Do ktorej mladej slovenskej tváre vkladáte najväčšie nádeje?
Aktuálne sa asi najlepšie javí Zuzka Paňková, ale máme aj zopár ďalších, ktorí sa nechcú uspokojiť s tým, čo dosiahli. Ak budú na sebe pracovať, tak z nich môže niečo byť. Sú ale aj kategórie, v ktorých nám vysychá studňa.
Pracujeme s talentovanými pretekármi v dostatočnej miere? Chýba vám niečo?
Myslím, že málo inovujeme a snažíme sa držať toho, čo fungovalo v minulosti, keď bolo Slovensko vo vodnom slalome veľmocou. A to už dnes nestačí.
Bohužiaľ nie každý tréner má “drive” vzdelávať sa a sledovať, čo robí konkurencia. Extrémne zanedbávame mentálny tréning a pri mladších pretekároch vidím, že chýba aj kvalitná príprava na suchu.