Od neďalekej železničnej stanice prúdia na rozľahlú lúku davy ľudí – údajne ich je až 12-tisíc. Všetci chcú vidieť box najsilnejších mužov planéty. Domáceho miláčika Toma Sayersa a Američana Johna Camela Heenana.
Začína sa neoficiálny súboj o premiérový titul majstra sveta. Bez rukavíc. Má 42 kôl a trvá dve hodiny a 27 minút.
Na jednej strane prstenca stojí útly Sayers, má 33 rokov a iba 173 centimetrov – o 15 menej ako Američan. Dosah jeho paží je výrazne menší, údery má slabšie, ale všetko vynahrádza nevšedným umom.
Mladší a silnejší Heenan prichádza s reputáciou elitného bitkára z dokov v San Franciscu. Keď sa koncom januára vylodí v liverpoolskom prístave, na ostrovoch to vyvolá obrovský rozruch. Novinári píšu o športovej horúčke uprostred priemyselnej revolúcie.
Aj kráľovná
Veľká Británia sa síce snaží dať športu štátnu kultúru, organizuje kluby a turnaje, ale väčšina pracujúcej triedy akosi nepočúva. Zostáva neochvejne verná tradíciám a zábavkám.
Obzvlášť boxu…
Na dueli Heenana so Sayersom nechýba ani smotánka či politická elita. V tajnosti ho sleduje aj ministerský predseda Lord Vikomt Palmerston. Dokonca sa povráva, že nebývalý záujem na diaľku prejavuje aj kráľovná Viktória.
Čo na tom, že zápas je z pohľadu platných noriem nezákonný?
Medzi prítomnými je aj mladý Princ z Walesu, poslanci parlamentu, Charles Dickens, William Thackeray i karikaturista Thomas Nast, ktorého na ďalekú cesta vyšle magazín New York Illustrated News, aby veľký zápas premietol aspoň na papier.
Historické zdroje uvádzajú, že Heenan je od úvodu lepší. V šiestom kole sa jeho prevaha ešte zväčšuje, keďže Sayers si pri jednom z úderov zlomí ruku. Brit sa však nevzdáva a už v ďalšom kole kontruje – Američana zasype spŕškou úderov okolo pravého oka. Od tej chvíle naň nevidí.
Čierna tvár
Publikum šalie, jeden zásah strieda druhý, po dvoch hodinách obaja borci načínajú 37. kolo. Heenan sa zrazu zvrtne a Sayersa drží lanom okolo krku a škrtí ho. Dav sa nemôže pozerať, ako ich boxer čelí zdrvujúcej prehre a lano prereže. V tej chvíli zasiahne polícia, rozhodca preruší zápas a chce ho ukončiť.
Lenže čo zmôžu muži zákona, keď publikum chce krv. Prinúti rozhodcu, aby zápas pokračoval. Boxuje sa ďalších päť kôl, Sayers už nevládze, v improvizovanom ringu sa iba tmolí a Američan má také opuchnuté oči, že má problém rozoznať, kde sa smie bojovať a kde už nie.
V 42. kole však má stále evidentne navrch. Sayers síce ešte stojí na nohách, ale nezmôže sa už ani na úder. Jeho tvár je úplne čierna a Heenanovo víťazstvo takmer isté. Druhý policajný pokus o ukončenie duelu je však už úspešný, tentoraz asistujú aj diváci, ktorí nechcú vidieť pokoreného Brita.
Napriek Heenanovým výčitkám vyhlasuje rozhodca oboch boxerov za víťazov.
Na konci dňa nikto nie je spokojný. Američania cítia krivdu, Briti rovnako. Sayers strávi noc pitím šampanského, Heenan ďalšie štyri dni v tmavej miestnosti, s tvárou, ktorá pripomína veľkú krvnú zrazeninu.
Neverná manželka
Podľa spisovateľa Ianina Mansona štúdia novinových správ o boji a následnej kontroverzii nespochybňuje, že Heenan bol pri ukončení duelu na pokraji víťazstva. Iné zdroje zasa tvrdia, že remíza bola spravodlivá.
Napokon je to jedno, lebo obaja šampióni aj tak dopadnú zle.
Pre Sayersa znamená tento brutálny zápas definitívny koniec kariéry, odchádza do dôchodku a žije z peňazí, ktoré mu posielajú jeho bohatí fanúšikovia. Napriek tomu jeho posledné dni nie sú šťastné. Po tom, ako sa dozvie, že jeho žena mu je neverná, nachádza záľubu v alkohole. O pár mesiacov umiera na tuberkulózu. Jeho pohreb sleduje 30-tisíc ľudí.
Okrúhlej štyridsiatky sa nedožije ani Heenan. Po návrate do Spojených štátov síce absolvuje ešte jeden zápas, ale postupne upadá do zabudnutia. Tak ako Sayers, aj on zomiera na tuberkulózu.
Po oboch šampiónoch však okrem veľkého príbehu predsa len ešte niečo zostalo. Ich vzájomný súboj inšpiroval britskú vládu k vytvoreniu pravidla Marquess of Queensbury – boxerského kódexu, ktorý tomuto športu vládne doteraz.